Dronové incidenty v Európe aj uniknutá komunikácia Číny s Ruskom o plánoch na ďalší útok

Rusko podniklo jeden z najrozsiahlejších vzdušných útokov na Ukrajinu od začiatku invázie. Vypálilo pritom viac ako 500 dronov a vyše 40 rakiet. Útok trval dlhé hodiny, zameral sa na viaceré regióny vrátane Kyjeva, Záporožia, Odesy a Chmelnyckého. V dôsledku útokov zahynuli najmenej štyria ľudia (vrátane 12-ročného dievčaťa) a desiatky ďalších boli zranené. Poškodené boli obytné budovy, nemocnice (napr. kardiologický inštitút v Kyjeve) a civilná infraštruktúra. Susedné krajiny, najmä Poľsko, vyslali stíhačky na zabezpečenie svojho vzdušného priestoru.

Uniknutá komunikácia Číny a Ruska odhaľuje prípravy na ďalšie vojenské ťaženie. Ešte v auguste zverejnili hackeri zo skupiny Black moon komunikíciu mezi čínskou armádou a ruskými ozbdrjenými zložkami, z ktorej vyplýva, že spolu plánujú vojenský útok Pekingu na Tchaj-wan. Tá by sa mala udiať do roku 2027. Aktuálne túto uniknutú komunikáciu medzi dvomi veľmocami potvrdil Royal United Services Institute, ktorý časť dokumentov zverejnil pre agentúru AP. Rusi pritom majú poskytovať Číne skúsenosti z leteckých útokov, ktoré získali z invázie na Ukrajinu. Peking mal požiadať o testovanie padákových systémov pre zoskoky z výšky 8 kilometrov, čo by im umožnilo dostať sa na vybrané územie bez toho, aby boli zaznamenaná.

Rusi prešli na tzv. taktiku tisícich rezov. Ukrajina hlási pokračujúce straty na strane ruskej armády a neúspech tohtoročnej ruskej ofenzívy. Hlavný veliteľ ukrajinských síl Oleksandr Syrskyj uviedol, že Rusko prešlo na novú taktiku „tisícich rezov“, kedy nasadzuje malé útočné skupiny, aby sa pokúsili preniknúť cez frontovú líniu. Podľa Syrského sa frontová línia predĺžila a dosahuje už takmer 1 250 kilometrov, čo naťahuje ukrajinské obranné sily.

Vojna na Ukrajine. Zdroj FOTO: FB/UkraineWorld

Dronové incidenty v Európe priniesli plány na vytvorenie východnej dronovej steny. Opakované incidenty s neidentifikovanými dronmi v blízkosti vojenských zariadení v Dánsku a Nórsku, ako aj narúšanie vzdušného priestoru Poľska ruskými dronmi, viedli k zvýšenej ostražitosti NATO a k plánom EÚ na vytvorenie tzv. „steny dronov“ na východnej hranici. Zelenskyj tvrdí, že Rusko používa svoju flotilu tankerov na vypúšťanie dronov proti európskym krajinám.

Donald Trump mení rétoriku ohľadom ruského ťaženia na Ukrajine. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zúčastnil na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, kde sa stretol aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Trump následne prekvapil silným vyhlásením, že Ukrajina môže získať späť celé stratené územie a že je pripravený poslať zbrane NATO.

V nezmyselnej Ruskom vedenej vojne trpia najviac deti. Zdroj FOTO: FB/UkraineWorld/Pexels

Ukrajina zintenzívnila diaľkové útoky dronmi na vojenské a priemyselné ciele v Rusku vrátane závodov na výrobu zbraní a ropných rafinérií v rôznych ruských regiónoch, niekedy aj stovky kilometrov od hraníc. Využíva na to svoje diaľkové kamikadze drony na prekonanie ruskej protivzdušnej obrany a na zásah cieľov hlboko vo vnútrozemí. Podľa ukrajinskej strany to spôsobuje problémy s logistikou, pričom cieľom je narušiť ruskú ekonomiku, ktorá financuje vojnu. Útoky boli hlásené na rafinérie v Saratove, Novokujbyševsku a tiež na ropnú infraštruktúru vrátane zariadení v Baškortostane a Volgograde. Tieto útoky maôi spôsobiť značné problémy v ruskom palivovom sektore a dodávkach pre armádu. Okrem toho boli hlásené zásahy vojenských letísk, napríklad na okupovanom Kryme, a útoky na závody vyrábajúce zbrane, muníciu, motory či palivo pre drony na ruskom území.

V Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorú po invádzii obsadilo a stále kontrolujú ruské sily, bola opakovane hlásená strata vonkajšieho elektrického napájania. Keď dôjde k strate vonkajšieho napájania, elektráreň automaticky prechádza na záložné systémy. Núdzové generátory sa automaticky spustia a dodávajú energiu potrebnú pre kľúčové bezpečnostné systémy a chladiace čerpadlá. Európske záťažové testy po havárii vo Fukušime (2011) stanovili limit 72 hodín, počas ktorých by jadrová elektráreň mala byť schopná fungovať bez externého napájania. Medzinárodné agentúry preto tento stav považujú za jedno z najvážnejších rizík pre jadrovú bezpečnosť v Európe, nakoľko generátory môžu zlyhať alebo sa môže minúť zásoba paliva.

419