Terapeutka Rea Molnár: Dnes vo vzťahoch upratujeme najmä škody po našich predkoch

Rea je terapeut holistickej medicíny FOTO Archív RM Rea je terapeutka holistickej medicíny FOTO Archív RM

Stará múdrosť hovorí, že naše vzťahy by mali byť bezpečným nebom, nie bojovým poľom. Preto sme sa s terapeutkou holistickej medicíny Reou Molnár pozreli na to, čo býva vo vzťahoch kameňom úrazu.

V dnešnej dobe, aspoň sa mi to tak javí, sa ľudia veľmi emočne vzdialili…  

Áno, v dnešnej dobe sa stále hovorí o emočnom vzdialení sa. Ale pozrime sa do nedávnej minulosti, kde rozprávať sa o svojich pocitoch bolo absolútne tabu, či už v partnerských vzťahoch, alebo vo vzťahu rodič -dieťa. Dnes síce zápasíme s emočnou vzdialenosťou, ale mám dojem, že skôr upratujeme škody po našich predkoch. Každá doba je v niečom iná a táto nás vyzýva, aby sme našli cestu k sebe, k svojmu vnútru, tým pádom sa dokázali prepojiť aj s ostatnými ľuďmi.  

Môže to súvisieť práve s našimi očakávaniami?    

Postupom času som prišla na to, že žiť bez očakávaní sa nedá, ale môžeme urobiť všetko pre to, aby sme vedeli situáciu adekvátne zhodnotiť a neklamali samých seba. Medzi prijímaním toho, čo je a medzi sebapopieraním je tenká hranica. Mne osobne sa stalo, že som v jednom období podľahla dogme – nemať žiadne očakávania a prijímala som všetko, čo je. Ale zabudla som popri tom aj vnímať samú seba a to, čo mi našepkáva moje vnútro. Že som napríklad v toxickom vzťahu a moje vnútorné hodnoty a túžby som zanedbávala, pretože som si myslela, že nič nechcieť a očakávať je lepšie. Pre mňa je dôležité poznať to, čo je nereálne očakávanie a čo je hlas môjho srdca. To si vyžaduje tréning. A ako som spomenula – poriadnu dávku sebapoznávania sa.   

Rea je žena, ktorá miluje jednoduchý život. FOTO Archív RM

Ako prestať očakávať?  

To je celkom dobrá otázka. Myslím si, že by sme nemali prestať očakávať. Je predsa normálne, že ak som napríklad s niekým v úzkom vzťahu, očakávam, že sa bude ku mne správať s úctou a rešpektom. Ak tomu tak nie je, tak to nie je o tom, prestať očakávať, ale skúsiť sa pozrieť, kde je moja úcta a sebahodnota, ako sa správam sama k sebe a nastaviť si zdravé hranice. Každý nám svojim správaním sa niečo zrkadlí. Očakávanie úctivého správania sa voči mojej osobe od iných ma poháňa k tomu, aby som sa skrz nezdravé vzťahy mohla liečiť a posúvať vpred. Ak totiž očakávame, že stretneme vo svojom živote úctivého a rešpektujúceho partnera, tak skrz tieto očakávania máme možnosť riešiť v sebe to, čo nám v tom bráni a ako vnímame vlastne samých seba. 

Aké pravidlá a postupy môžu pomôcť upraviť naštrbené vzťahy?    

Pre mňa je na prvom mieste komunikácia. Hlboká a otvorená komunikácia. Taká často zasahuje citlivé miesta, preto komunikácia v medziľudských vzťahoch viazne. Pre naše ego je jednoduchšie sa uzavrieť a žiť v pevnom brnení, ale náš život tým veľmi stráda. Myslím si, že prišla doba učenia sa otvorenej komunikácii, tým pádom otvárať sa ostatným a dovoliť si prežívať naplnené vzťahy. Vidím cestu v tom, že rodičia budú svoje deti napríklad brať vážne a budú ochotní načúvať im. Takto sa nová generácia naučí komunikovať otvorene a nebáť sa prejaviť sa. Moja generácia vyrastala v takom prostredí, kde dieťa nemalo nárok na vlastný názor, tým pádom mi veľmi dlho trvalo otvoriť sa iným a nebáť sa otvorenej komunikácie. Človek sa nesmie báť toho, že ak povie, čo cíti a čo si myslí, že za to bude potrestaný alebo neprijatý. Takže si myslím, že by sme mali mať aj schopnosť druhých počúvať a mať pre nich pochopenie – vedieť sa vžiť do ich ,,kože”.