V Užhorode sa neprenajíma byt, ale izba a za cenu šialených 1 000 dolárov. Nechceš? Zoberie ďalší...

Situácia sa menila každou sekundou najmä vo februári, kedy nikto nevedel, ktorá časť Ukrajiny sa stane ďalším cieľom. Za viac ako polrok vojny Užhorod žiaden útok nepostihol. Väčšina analytikov predpokladá, že to môže byť aj kvôli tesnej blízkosti Slovenska, ktoré by útok pocítilo taktiež.

Užhorod je aktuálne akýmsi „najbezpečnejším“ miestom na Ukrajine. Tí, ktorí museli opustiť svoje domovy v západnej časti Ukrajiny, no chceli ostať v krajine, našli dočasný domov práve tu. Pred vojnou žilo v Užhorode okolo 120-tisíc ľudí, po vypuknutí konfliktu sa počty zvýšili až na 200-tisíc. Momentálne žije v Užhorode zhruba 150-tisíc ľudí.

„A v Zakarpatskej oblasti je to 400-tisíc obyvateľov navyše k pôvodnému počtu obyvateľov,“ dodáva Eduard Buraš, poradca premiéra pre cezhraničnú spoluprácu.

„Tu vojna nie je, chvalabohu. Nič tu nelieta, ani rakety. Som tu, u nás v Charkove je 3-4 dni pokoj a potom môže priletieť raketa a budú lietať celú noc. A tu som spokojná, za osem mesiacov nebol žiaden nálet,“ opisuje situáciu v meste Svitlana.

„Pred dvoma dňami sa zať lúčil s kamarátom, bol sedem mesiacov v prvej línii. Snajper ho strelil, chránili ho ako prezidenta. Už tretí jeho kamarát zahynul na fronte. Koľko ich ešte bude?“ plače rodená Užhorodčanka.

„Bývali sme v Kyjeve, hneď ako začal konflikt, niekoľko hodín sme presedeli v aute v kolóne von z mesta. Nevedeli sme, kam máme ísť, keďže sme chceli ostať na Ukrajine, máme tu známych a rodinu, mimo Ukrajiny nikoho nemáme. Preto sme sa rozhodli ísť do Mukačeva alebo Užhorodu, kde sme doteraz, už viac ako polrok,“ hovorí Nataša, ktorá sem prišla s dvomi deťmi, manžel ostať bojovať na východe krajiny.

V Užhorode sídli tiež jediná slovenská škola v Zakarpatskej oblasti. Nachádza sa v chránenej budove z roku 1904.

„Bolo a stále to je náročné sa tu cítiť ako doma, keď tu nie sme doma. Náš domov bol Kyjev a musíme sa len zmieriť s tým, že deti tu chodia do školy a zrejme tu budeme musieť ostať dlhšie, ako sme si mysleli ešte pred letom,“ dodáva Nataša. „Našla som si prácu, platíme nájom za dve izby. Vždy je to lepšie a bezpečnejšie, ako vrátiť sa na východ.“

Slovenská škola v Užhorode. Zdroj FOTO: red

V okolí Užhorodského hradu, o ktorom prvá zmienka pochádza už z desiateho storočia, denne prechádza množstvo ľudí. Mnohí sa na výstavy ani neodvážia.

Stálu expozíciu tvorí oblasť dejín, kultúry, ale i vojny, hudby či pôvodná mučiareň a tajné katakomby. „Niekedy by to pre syna bolo zaujímavé, cez víkendy sme vedeli navštíviť múzeá a galérie. Dnes, keď sme to zažívali vo februári a báli sme sa o svoje životy, lebo rakety padali okolo nás, je to doslova bolestivé pozerať sa na vojenské dejiny v múzeu,“ hovorí Olena.

Hlavným problémom s prichádzajúcou zimou okrem pracovných miest či bytov sú potraviny.

„V Užhorode sa neprenajíma byt, ale izba. Keď ste mali prenájom bytu za 1 000 dolárov, dnes máte izbu za 1 000 dolárov. Nechceš? Zoberie ďalší. Toto nie je jednoduchá situácia nielen pre nás, ale najmä pre tých ľudí, ktorí tam žijú. Nehovoriac o tom, že ide zima, je nedostatok potravín, pretože ak máte o 400-tisíc obyvateľov viac, než plánujete, a ak máte v meste samotnom o 70-tisíc obyvateľov viac, ako mesto má, tak to je jedna tretina. Odzrkadľuje sa to na cenách, potravinách, v zásobovaní, pohonných hmotách, problém je s kúrením. A najhoršie sú na tom oblasti, ktoré bombardujú,“ povedal Buraš.

V meste sa dá pokojne nakúpiť oblečenie či vypiť káva. Skúšobné sirény tu je počuť iba zopárkrát do týždňa. Na uliciach sú vyznačené smery k úkrytom.

„Vojna bude rok, dva, tri? Nikto nevie koľko. Ďakujeme, že nám vesmír pomáha,“ hovorí rodená Užhorodčanka.

Videoreportáž si môžete pozrieť tu:

2 071