Dnes má meniny: Juraj
Helenizácia je klasický pojem pre niekoľko storočí rozmachu a vplyvu gréckej civilizácie. Nebolo skutočného vzdelanca vo východnom Strednomorí, Čiernomorí a ani v južnom Taliansku, ktorý nehovoril a nečítal po grécky.
Tak ako gréčtinu začala postupne vytláčať latinčina, dnes sa to veľmi rýchlo deje s ruštinou. S jazykom, ktorý vytvoril najväčšiu „kompaktnú“ koloniálnu ríšu v dejinách. Vytlačila ju angličtina, najprv zo strednej východnej Európy. Zatiaľ čo Gréci po sebe zachovali hlboké stopy (mimochodom aj originály z Nového zákona), toto sa ruštine nepodarilo a mizne zo sveta nadzvukovou rýchlosťou. Už aj Ukrajinci ju odmietajú, o strednej východnej Európe ani nehovoriac. A pritom je to najotvorenejší jazyk, ktorý si v slovanskom svete môžete predstaviť. Ľahko sa v ňom hovorí vďaka prechodníkom, príčastiam prítomným aj minulým, činným aj trpným (taký dar slovenčina v tejto miere nedostala).
Jazyk nasleduje moc
Tento okrídlený výrok odráža historickú realitu. Nositelia jazyka, ktorí ovládnu územie, zo svojho jazyka urobia hegemóna. Stalo sa to aj ruštine, len medzinárodná sila Ruska rýchlo zaniká. Ruština si drží status jedného z piatich oficiálnych jazykov jednej bezvýznamnej organizácie (OSN), ale to je zrejme len dočasný stav.
Postavenie ruštiny bolo prinajmenšom od 19. storočia neotrasiteľné. Zatiaľ čo v západnej časti Európy je doma prinajmenšom päť veľkých jazykov (zamrznutá nemčina, expandujúca angličtina, ustupujúca francúzština, zabudnutá taliančina a v Európe zanedbávaná španielčina vyhnaná do exilu v Latinskej Amerike), ruština ostávala v časoch superveľmocenskosti Sovietskeho zväzu spájajúcim jazykom bývalých národov obrovského impéria a dodnes sa ňou dohovoríte aj v Strednej Ázii, možno s výnimkou Turkménska, odkiaľ ju vyhodili. Bez znalosti domáceho jazyka ste z noci na deň už nemuseli chodiť do práce v štátnych úradoch, s ruštinou ste nepochodili. Prepustili vás. Ani v pobaltských krajinách veľmi neodporúčam osloviť neznámeho človeka na ulici v ruštine.
S pádom impéria prišiel jazyk Puškina aj o svoju prestíž, ktorej sa tak dlho tešila. Navyše, ruského etnika na území dnešnej Ruskej federácie výrazne ubúda v prospech nárastu príslušníkov kolonizovaných národov a národností, ktoré, pravda, budú ruštinu ešte nejaký čas používať. Za vplyvom gréčtiny na rozvoj svetovej civilizácie môže ale ruština po vojne na Ukrajine zabudnúť rovnako ako nemčina po vojne na svoj bývalý vplyv v Európe a Severnej Amerike.
Obrana ruštiny
Podľa smiešneho západoeurópskeho názoru je ruština druhom exotickej, takmer barbarskej reči charakterizovanej nečitateľným písmom a aziatskou artikuláciou, čím sa výrazne odlišuje od západoslovanských jazykov ako poľština, čeština alebo slovenčina. V EÚ však nájdeme aj iné dva jazyky s inou ako latinskou literou – gréčtinu a bulharčinu. Neviem, prečo by ukrajinský pravopis mal byť prekážkou pre vysnívanú integráciu Ukrajiny do EÚ.
Lingvisti sa zhodujú v tom, že ruština je najotvorenejším slovanským jazykom bez akejkoľvek stopy xenofóbie. Dobre sa v nej hovorí. Vždy ochotne a v hojnej miere prijímala cudzie elementy. Nie je to tak náhodou aj s angličtinou? Ruština je tolerantný zmiešaný jazyk, preto sa na určitý čas stala aj jedným z najrozšírenejších svetových jazykov.
V Európe nie je žiadna iná lingva, ktorá by bola v bezprostrednom „hraničnom“ styku s toľkými inými jazykmi. Po páde rozbombardovaného ukrajinského Mariupoľa a prezidentom Ukrajiny nariadenej kapitulácii pluku („bataliónu“) Azov vyšlo na povrch, že táto vojenská jednotka, zložená z viacerých národností, používala pri vzájomnej komunikácii jeden jazyk. Asi nemusím nikoho nechať hádať, ktorý to bol.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik. Autor je bývalým radcom Národného konventu SR v skupine pre jazykovú politiku EÚ.