Pre vysoké účty nemajú na hygienické potreby. Čoraz viac ľudí trpí skrytou krízou, pre ktorú sa hanbia chodiť do práce

Tisíce ľudí nechcú ísť do práce, pretože si nemôžu dovoliť základné hygienické potreby, uvádza charitatívna organizácie Hygienická banka. Tá robila prieskum, z ktorého vyplýva, že 3,2 milióna dospelých v Británii je v hygienickej chudobe a mnohí sa hanbia chodiť do práce. Čistota je zásadnou vstupenkou do spoločnosti. Hrozí podobný problém aj na Slovensku?

12 % opýtaných sa v dôsledku tejto „skrytej krízy“ vyhýba stretnutiu s kolegami. Výkonná riaditeľka Ruth Brocková povedala, že hygienická chudoba „je oveľa rozšírenejšia, ako sme sa obávali, narastá a neúmerne zasahuje tých najzraniteľnejších. Myslím si, že ľuďom to nepríde na um rovnako ako palivová a potravinová chudoba.“

Z prieskumu ďalej vyplýva, že ľudia skôr, než začnú chodievať po potraviny do potravinovej banky či vypínať kúrenie, prestanú nakupovať hygienické potreby, akými sú produkty na holenie, dezodoranty, pracie prášky a iné čistiace prostriedky.

„Teraz si umývam vlasy raz týždenne, predtým každý druhý deň… Už si nekupujem telové mlieko, používam penu zo šampóna,“ odpovedala na prieskum opýtaná žena. Až polovica opýtaných potvrdila, že to v nich vyvoláva úzkosť a depresie. Tiež sa za tento problém hanbia. „Chodila som von a videla som svojich priateľov, ale začala som mať obavy z toho, ako vyzerám,“ dodala.

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Rastúce ceny palív a potravín problém zhoršili a nové čísla ukazujú, že takmer polovica dospelých v Británii má problém vyjsť s peniazmi. Z najnovších údajov štatistického úradu ONS vyplynulo, že 45 % dospelých, ktorí platia účty za energie, má zásadné problémy si ich dovoliť, čo je nárast oproti 40 % v júni. Samostatné dáta tiež ukázali, že ceny najlacnejšieho tovaru v supermarketoch vzrástli o 17 %.

Čistota je základnou vstupenkou do spoločnosti

„Je dobré, že sa bude o týchto veciach hovoriť, pretože je to fenomén, ktorý ľudia veľmi skrývajú a šetrenie na veciach, ktoré sa týkajú čistoty a hygieny, je asi to posledné. V kultúrach sveta sa čistota považuje za akúsi základnú vstupenku do sveta inkluzívnej spoločnosti a dokonca sa silne spája s morálkou. Sme kultúrne naučení nazerať na ľudí, ktorí nevedia dodržiavať základné atribúty čistoty a hygieny, ako na ľudí, ktorí majú problémy s morálkou, a preto ľudia robia všetko možné, aby verejne neukázali, že v tejto oblasti majú problémy,“ reaguje na krízu Zuzana Kusá, sociologička zo Slovenskej akadémie vied (SAV).

Ďalej hovorí, že ak sú ľudia donútení byť v situácii, keď si nevedia dovoliť dodržiavať základné štandardy čistoty, tak sa stránia spoločnosti. Napríklad deťom, ktorým matky nevedia dať čisté pyžamo v pondelok do škôlky, tak ich radšej do škôlky nepošlú. Rovnako sa ľudia hanbia cestovať verejnou dopravou do práce, ak ich oblečenie nespĺňa neutrálne štandardy.

Hrozí podobný problém aj u nás?

„Ja si myslím, že toto je jedna z posledných vecí, ktorú si ľudia budú odriekať. Budú sa snažiť udržať v čistote, kým to bude možné. Je to naozaj porušovanie zásady – byť čistý. Znamená to vyradiť sa zo spoločnosti, preto sa ľudia radšej dobrovoľne ukrývajú s touto neschopnosťou, pretože vedia, že verejná mienka opovrhuje ľuďmi, ktorí nedokážu udržať tieto štandardy, pretože je tu predpoklad, že aj chudobný človek môže byť čistý. Neuvažujeme ale o tom, že v zime, ak je veľký problém so sušením oblečenia, ľudia, ktorí nemajú dostatok oblečenia, si nevedia zachovať dostatok čistého oblečenia. Je to skôr výzva, aby sme prehodnocovali svoj pohľad na to, čo ľudia dokážu vlastnými silami v súčasnom svete, keď rastú ceny hygienických potrieb. A pozrieť sa na to, či výška životného minima dovoľuje žiť ľuďom skromne, ale zároveň dôstojne,“ dodáva Kusá.

739