Jeho najväčšou láskou bola futbalová lopta. Legendárny Dibarbora sa stal hercom na želanie svojho otca

Tvrdil, že komediantstvo zdedil po svojich talianskych predkoch. František Dibarbora, legenda slovenského filmu, mal rád knihy, no v prvom rade bol zanietený športovec. Ako hokejový brankár odohral v slovenskej reprezentácii tri stretnutia. No jeho najväčšou láskou bola futbalová lopta, s ktorou to dotiahol do známeho klubu ŠK Bratislava.

František Dibarbora sa narodil 19. novembra 1916 v Bratislave. Jeho starý otec Giacomo DiBarbara bol talianskym podnikateľ, pochádzal z Udine a pri Viedni vlastnil továreň na výrobu textilných farieb. Po jej vyhorení sa presťahoval do Bratislavy. Františkov otec Filip Dibarbora bol železničiar. Práve on rozhodol o Františkovom divadelnom a hereckom smerovaní. Na jeho žiadosť popri gymnáziu vyštudoval Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave.

Hoci sa vybral hereckým smerom, František bol v mladosti veľký športovec, aktívne hrával ľadový hokej, ako brankár dokonca odohral v slovenskej reprezentácii tri stretnutia. No jeho obrovskou záľubou bola aj futbalová lopta. So svojím talentom to dotiahol do mládežníckych družstiev Športového klubu Bratislava, kde hrával v jeho rezerve. Neskôr si zahral aj ľavú spojku v Slovane SND.

František Dibarbora vo filme Skalní v ofsajde rok 1960. Zdroj FOTO: čsfd

Po jej absolvovaní Hudobnej a dramatickej akadémie, kde študoval triede zakladateľa slovenského profesionálneho divadla Janka Borodáča, nastúpil do Činohry SND. Neskôr spolu s hereckými kolegami Martinom Gregorom, Drahošom Želenským, Ladislavom Chudíkom, Petrom Karvašom a Magdou Lokvencovou zakladali bratislavskú Novú scénu. Do SND opätovne vstúpil v roku 1951, kde pôsobil ešte aj v čase, keď už bol na dôchodku.

Celkovo hral Dibarbora na javisku v 210 inscenáciách, 431-krát v televíznych literárnodramatických dielach no a ako jeden z najčastejšie obsadzovaných hercov v slovenskom filme si zahral v 35 filmoch (napríklad Varúj…! (1946), Vlčie diery (1948), Posledná bosorka (1956), Šťastie príde v nedeľu (1958), Skalní v ofsajde (1960), Jánošík I., II. (1962), Majster kat (1966) a iné). Tiež si 286-krát zahral v rozhlasových hrách pre dospelých a 88-krát v rozhlasových hrách pre deti a mládež. Ako jeden z najznámejších slovenských divadelných a filmových gercov získal v roku 1986 titul zaslúžilý umelec. „Teší ma to, že keď idem po ulici, ľudia sa na mňa usmievajú, aplaudujú v divadle. Zbiera sa to v duši každého herca,“ povedal F. Dibarbora.

František Dibarbora, Zita Furková a Július Satinský vo filme Výlet po Dunaji z r. 1962. Zdroj FOTO: čsfd

Dibarbora, ktorý bol tiež pedagógom na VŠMU, veľmi rád jazdil na autách. Osudným sa mu stal novootvorený Most hrdinov Dukly (dnešný Prístavný most) v Bratislave, kde došlo k havárii -nedal prednosť v jazde a na následky zranení (pomliaždený hrudník), ktoré skomplikovali jeho zdravotné ťažkosti so srdcon, 4. septembra 1987 v Bratislave zomrel.

426