Dnes má meniny: Vojtech
Niet pochýb, že práve na rodine a domove sa budujú, posilňujú a udržujú všetky najväčšie cnosti človeka. Svoje o tom vie aj česká speváčka a bývalá superstáristka Markéta Konvičková, ktorá zažila pred narodením dcéry Amálky ťažké obdobie. Dnes je šťastná a vďačná, že sa každé ráno môže prebudiť a vidieť svoju usmiatu a zdravú dcéru.
Markétka, vyzeráte skvelo, ako sa máte?
Mám sa skvelo, ďakujem. Slniečko svieti, sme zdraví, čo viac si priať.
Dnes máte kompletnú rodinu. Zachutil vám rodinný život? Určite je pre vás to najcennejšie, čo máte?
Vždy som bola nastavená na rodinu, ktorú by som nikdy nevymenila za kariéru, takže si to užívam. Vnímam to požehnanie a som skutočne vďačná, že v tak mladom veku mám prácu snov, milujúceho partnera, zdravú dcéru a dom. Nedávno som sa pýtala sama seba, čím som si to zaslúžila?
Máte dcérku Amálku, ktorá bude mať onedlho rok… Prezraďte nám, aké je dieťa?
Amálka je Amálka. Má prezývky ako energizer, králiček Duracel, elektrónka. Je mega akčná a zvedavá. Máme u nás doma heslo: kto málo spí, má veľa zážitkov. Takže my stále zážitkujeme. Je strašne milá povaha, spoločenská, stále usmiata, len vyžaduje maximálnu pozornosť. Čo je ale vlastne asi to najkrajšie, že má plnú ohrádku hračiek, ale vlastne ju žiadna nebaví dlhšie ako minútu a chce byť zasa hneď s vami. Čím viac ľudí a akcie, tým lepšie.
Zostali ste na bežnej materskej dovolenke, ale i popri tom stíhate koncertovať…
Áno, snažím sa. Otehotnela som vlastne ešte pred covidom, takže som mala v pláne koncertovanie obmedziť a venovať sa dcére, ale že nebudem môcť spievať takmer vôbec, to by ma nenapadlo. Momentálne ma živia sociálne siete a dlhodobé partnerstvá a každý koncert, ktorý sa uskutoční, no jednoducho skáčem radosťou. Veľmi mi to chýba.
Určite sa už tešíte, že sa konečne umelcom uvoľnili opatrenia a ako-tak sa dá vystupovať. Ako ste celú pandémiu vnímali z pohľadu umelca?
Samozrejme, nie je mi to jedno, ale zdravie je prednejšie. Netrápim sa ničím, čo nezmením. Takže som sa zariadila podľa seba a radosť zo života a čas som investovala do Amálky a zariaďovania domu. Už sa ale teším, je to dlho a hudba je našou súčasťou stále a všade. Neviem sa dočkať, až si zájdem na nejaký koncert a budem tlieskať a tancovať v prvom rade.
Materstvo je radosť, ale i starosť. Prezraďte nám, ako zvyknete relaxovať?
Mám pocit, že nerelaxujem. Babičky sú mladé, pracujú a partner lieta. Som na Amálku sama. Cez deň nič neurobím, takže keď Amálka večer zaspí, začnem pracovať a upratovať dom, variť. V podstate toto je môj relax. Teším sa už, keď si pôjdem napríklad zacvičiť a budem mať ja a aj Amálka nejaký režim, keď podrastie. Momentálne si užívam prvé krôčiky a viem, že mi nič neutečie.
Ako vyzerá váš bežný deň?
Ani sa nepýtajte (smiech). Mám teraz taký život v ohrádke. Snažím sa ale, aby sme chodievali na výlety a prechádzky.
Pomáha vám niekto s Amálkou?
Priznám sa, že ani veľmi nie. Keď je partner doma, mám pocit, že som vyhrala lotériu. Amálku miluje a ona to tak aj vníma. Moja mama chodí Amálku postrážiť napríklad na hodinku, a to stihnem akurát navariť alebo nakúpiť.
Čo je pre vás vo výchove prioritou?
Chcem svoju dcéru dobre vychovať. Ona mi vlastne ukazuje cestu, ako na to. Snažím sa ju počúvať a vnímať jej potreby. Vidím na nej, aká je a je fakt božská. Ja som zasa kľudná, že je zdravá a rastie tak, ako má. Nie som matka podľa príučky. Nemám nič naštudované, ani prečítané. Všetko robím prirodzene a keď si neviem rady, zavolám babičkám, odborníkom alebo kamarátkam. Vychovávam ju podľa svojej intuície, aby bola dobrým človekom.
Aký je Váš partner otec?
Výnimočný. Amálka je proste tatíkova princeznička.
Renda, Amálkin otec, je pilot, a tak je väčšinou na cestách…
Je to presne tak. O to vzácnejšie sú potom chvíle, keď sme všetci spolu. Lieta z Bratislavy, žijeme v Třinci, takže koľkokrát príde len na pol dňa, a to len preto, aby nás pozdravil. Aby nám dal pusu, zobral nás na večeru a zase ide naspäť. Alebo naopak, jazdíme za ním s Amálkou na raňajky či večeru do Bratislavy my.
Zažili ste si pred narodením Amálky ťažké obdobie. Choroba (nádor), štátnice, stavba domu. Muselo to byť veľmi ťažké. Ako to vnímate?
Keď sa nad tým zamyslím, vôbec to tak nevnímam. Som nastavená na to, čo je teraz, že všetko zlé je na niečo dobré a som naozaj šťastná a vďačná, že sa každé ráno môžem prebudiť a vidím vysmiate a zdravé dieťa. Každé obdobie vás niečo naučí, ja mám silnú povahu, tvrdohlavú a cieľavedomú hlavu býka a viem, že všetko zvládneme. Toto obdobie ma naučilo nastaviť sa len na to dobré a žiť naplno každý deň.
Narodenie Amálky pre vás muselo byť ako dar z nebies…
Už iba to, že som hneď otehotnela po mojej diagnóze, bol zázrak. Ja som to však vedela. Hlava je veľmi veľká čarodejnica a ja verím, že je niečo medzi nebom a zemou, čo si privoláte a v čo veríte, to sa aj splní. Amálka je poklad. Každý deň sa na ňu pozerám a hovorím si, ako je to možné, že mám tak úžasné dieťa. Každý to šťastie nemá.
Naspievali ste pre ňu aj pieseň, aké ste pri tejto skladbe mali pocity?
Veľké hormóny (smiech). Tie najčistejšie a najúprimnejšie pocity, aktuálne myšlienky a pochody, vyspievala som sa z toho, čo mi ležalo na srdci v období tehotenstva a možno preto táto skladba mala na ľudí taký dosah a úspech. Všetko bolo čisté a prirodzené. Proste, nebol to žiadny kalkul.
Máte nejaký sen, ktorý by ste si chceli splniť? Alebo nejaké želanie?
Aby to, čo máme, trvalo večne. Zdravá rodina, práca snov, strecha nad hlavou, mať sa rád. To je najdôležitejšie. Chcela by som napríklad skočiť z lietadla. A mojim pracovným snom je prespievať sa životom. Teraz je to už 12 rokov a priala by som si raz povedať vetu, ako napríklad pán Karel Gott, že som spievala viac ako 60 rokov.