Európska únia nemá páky na odsun imigrantov. Dvadsať štátov nalieha na Európsku komisiu, ale neúspešne

Na čelo najnovšej iniciatívy sa postavilo Nemecko, ktoré je vnútropoliticky pod tlakom protiimigračných politických smerov a čelí raketovému vzostupu protiprisťahovaleckých strán, na prvom mieste AfD – Alternatíve pre Nemecko, ktorá zbiera cenné body pri každých voľbách v spolkových krajinách.

Nemecko je prisťahovalectvom mimoriadne postihnuté už len preto, že práve v tejto krajine sa protiimigračné nálady dajú ľahko inštrumentalizovať ako obnovujúci sa nacizmus, xenofóbia a rasizmus, ktorý zaujíma v nedávnych nemeckých dejinách svoje čierne miesto. Táto krajina patrí k tým najobľúbenejším destináciám emigrantov z tretích krajín a úrady strácajú nad týmto pohybom kontrolu. Samotná nemecká legislatíva sa správa k emigrantom (po príchode krajiny už imigrantom) blahosklonne, má však málo šancí riešiť tento problém sólo prístupom, preto sa obracia na Európsku komisiu, teda výkonný orgán EÚ. Dnes je zhruba každý desiaty v Nemecku žijúci obyvateľ prisťahovalec, a to väčšmi z úplne iného kultúrneho prostredia. Títo ľudia sa dostávajú do izolácie a jej logickým dôsledkom je vytváranie uzavretých spoločností, vlastne get. Rovnaké problémy zažívajú okrem iných napr. Francúzsko a Spojené kráľovstvo.

Prvými na muške sa nestali arabskí alebo subsaharskí imigranti, ako by sa dalo očakávať. Celkom však dvadsať krajín vyzvalo Európsku komisiu, aby začala konať a dovolila vysťahovanie (nedobrovoľné) zatiaľ aspoň afganských utečencov. Slovensko sa v tak zlej situácii nenachádza, pretože tradične (za všetkých predchádzajúcich vlád) imigračné povolenia vydáva veľmi skromne. Navyše finančná podpora pre imigrantov je v porovnaní so západnými krajinami skôr almužnou ako podporou.

Imigranti odmietajú opustiť azyl

Príkaz k návratu do krajiny pôvodu dostalo v roku 2024 na 23 000 Afgancov, ale iba zlomok (435) z nich sa tejto výzve podriadilo – (agentúra DPA). V týchto dňoch Nemecko a 19 ďalších štátov vyzvalo Európsku komisiu, aby konala. Oficiálny list Komisii podpísal aj nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt (CSU). Pridalo sa devätnásť ďalších európskych krajín požadujúcich zrušenie práva na pobyt prisťahovalcov z tohto štátu. List Magnusovi Brunnerovi – komisárovi EÚ pre migráciu – vehementne podporilo aj Holandsko a pridalo sa – okrem iných – tiež Rakúsko, Taliansko, Grécko, Fínsko či Poľsko, ba dokonca Nórsko, ktoré síce nie je členskou krajinou EÚ, ale zdieľa schengenský priestor. Tieto (a ďalšie) krajiny poukazujú na zlyhanie rozhodnutí o povinnosti návratu a neschopnosťou ich vymáhania. Dôležité je, že komisár EÚ pre migráciu sa teraz k listu musí vyjadriť, nemôže ho ignorovať.

„Dvadsiatka“ žiada, aby sa téma či už dobrovoľného alebo vynúteného návratu afganských imigrantov dostala do agendy EÚ ako „spoločná zodpovednosť“. Súčasne požaduje, aby Európska komisia preskúmala postoj vládnuceho islamistického Talibanu k možnosti prijatia vlastných emigrantov.

Nemecká vláda (spolkové ministerstvo vnútra) tvrdí, že s Talibanom už rokuje, rozhovory prebiehajú „úspešne“ a konajú sa v Katare už od počiatku októbra. Taliban údajne súhlasí s návratom vlastných štátnych príslušníkov, pričom od uchopenia moci touto organizáciou v roku 2021 sa k návratu utečencov správal odmietavo. „Retransport“ sa má konať bežnými leteckými linkami aj charterovými letmi. Niet pochýb o tom, že európske ľudskoprávne organizácie začnú biť na poplach a budú argumentovať stavom ľudských práv a postavením žien v tejto krajine.

Autor je bezpečnostný analytik.

274