Kráľovnou pseudonymov je slovenská spisovateľka. Pod svoju tvorbu sa podpisovala až 10 rôznymi menami

Pochádzala zo šľachtického rodu Medveckých z Medvedzieho a Malého Bysterca. Jej rodina mala veľký vplyv aj na jej literárnu činnosť. Terézia Vansová, slovenská spisovateľka a zakladateľka ženského časopisu Dennica, utrpela v živote dve kruté rany, ktoré ju navždy poznačili.

Bola staršia z dvojčiat, jej brat Juraj sa narodil hodinu po nej. Deň po narodení (narodila sa 18. apríla 1857) dostala pri krste dve mená Terézia Zuzana. Mala dovedna šesť súrodencov. Spolu vyrastali vo vzdelanej rodine, ktorá udržiavala priateľské vzťahy s mnohými významnými spisovateľmi – Sládkovičom, Škultétym, Franciscim, Čajakom, Dobšinským a ďalšími. Práve dvaja poslední – Čajak a Dobšinský – boli postupne manželmi Adely, Terezkinej sestry a najstaršej dcéry Medveckých. Dobšinský neraz Terezke poskytoval cenné rady v písaní a literatúre.

Terézia vychodila ľudovú školu, po nej súkromnú dievčenskú školu v Banskej Bystrici, kde sa zdokonaľovala v nemčine a francúzštine, následne v Rimavskej Sobote, kde sa zase zameriavala na maďarský jazyk. Po štúdiách sa ako osemnásťročná vydala za evanjelického farára Jána Vansu, s ktorým sa odsťahovali do Lomničky. Ako mladá farárka bola oporou mnohým rodinám, no najmä ženám radila, ako majú viesť domácnosť a dodávala im potrebné sebavedomie. Práve v Lomničke sama začala písať básne a prózu.

Rodový erb Medveckých z Medvedzieho. Zdroj FOTO: wikipedia.org

Rokmi písania sa jej podarilo rozbehnúť svoju spisovateľskú kariéru a stala sa priekopníčkou ženského románu. Témy jej diel často pripomínali dnešné bulvárne správy, pretože sa v nich pokúšala upútať čitateľov pikantnými témami z tej doby. Vo svojich dielach ponúkla pestrý obraz vtedajšej spoločnosti, módy, bývania, takže jej knihy často pripomínajú živé obrazy. Pri písaní používala rôzne pseudonymy – Johanka Georgiadesová, Milka S., Milka Žartovnická, Nemophila, Neznáma veličina, P. Kronikár, P. Rokytovský, Reseda, Tereza Vansová-Medvecká alebo Terézka M.

Kým v literárnom smere sa jej darilo, v súkromí dostávala ranu za ranou. Najprv totiž prišla o milovaného synčeka, následne sa zabil aj jej manžel. Akoby toho nemala dosť, postihli ju aj existenčné problémy.

Stala sa zakladateľkou (1898) a redaktorkou Dennice – prvého ženského časopisu na Slovensku, do ktorého prispievali mladí básnici. Neskôr redigovala časopis Slovenská žena. Intenzívne podporovala ochotníckych divadelníkov, venovala sa etnografii a v roku 1914 napísala Novú kuchársku knihu. Vansová je tiež autorkou niekoľkých divadelných hier. Zomrela 10. októbra 1942 v Banskej Bystrici. Vo Zvolenskej Slatine stále stojí jej rodný dom s pamätnou tabuľou a bustou od J. Kulicha.

1 403