Eliška Mintálová: Od žilinskej lodenice k olympijským snom

Eliška Mintálová je slovenská kajakárka, ktorá sa od svojich 11 rokov venuje vodnému slalomu. Jej cesta k úspechu nebola jednoduchá, no vďaka vytrvalosti, oddanosti a disciplíne sa vypracovala medzi slovenskú špičku a stala sa inšpiráciou pre mnohých mladých ľudí.

Začiatky na divokej vode

Eliška sa s kajakom zoznámila vďaka spolužiačkam a trénerovi v Žiline. Prvé kroky na divokej vode boli náročné, no postupne sa zlepšovala a prekonávala strach. V 16 rokoch sa presťahovala do Liptovského Mikuláša, aby sa mohla venovať športu naplno.

Talent a drina mladej športovkyne sa čoskoro vyplatili. Už v 18 rokoch sa dostala do slovenskej reprezentácie juniorov aj seniorov. Jej najväčším prelomom bola strieborná medaila na Majstrovstvách sveta juniorov v roku 2017. V tom čase si v hlave dala ambiciózny cieľ – účasť na olympiáde v Tokiu 2020, a tak sa začali tvrdé tréningy. „Dobrý pretekár musí byť silný, koordinačne zdatný a technicky pripravený. Voda je živel, ktorý sa stále mení, a každý kanál je špecifický. Musíme vedieť reagovať na rôzne situácie počas trate. Moje tréningy sa líšia v závislosti od fázy prípravy. V prípravnej fáze sa zameriavame na silovú zložku, beh, plávanie a kompenzačné cvičenia. V decembri absolvujeme sústredenie na vode v Arabských Emirátoch. Od februára sa už trénuje na vode, drilujeme techniku a posilňujeme. Počas sezóny sa objem tréningov znižuje, aby sme boli pripravení na preteky,“ vysvetľuje mladá kajakárka.

Už v 18 rokoch sa Eliška dostala do slovenskej reprezentácie juniorov aj seniorov. Foto: Archív EM

Cesta k vrcholu

Cesta k olympiáde nebola bez prekážok. Pred samotnými hrami v Tokiu si Eliška zlomila nohu, no s odhodlaním a silou vôle sa dokázala prebojovať do finále, kde obsadila 9. miesto. Napriek zraneniu to bol pre ňu silný a emotívny zážitok. „Veľmi si vážim kvalifikáciu na OH v Tokiu, aj keď som tam nevybojovala medailu. Celý príbeh bol neuveriteľný, keďže som si pred pretekmi zlomila nohu. Nakoniec som sa prebojovala do finále, kde som do 17. brány išla na zlato, ale potom som dostala 50-sekundovú penalizáciu a skončila som na 9. mieste. Ďalším krásnym úspechom bol zisk titulu Majsterky Európy 2022 a strieborná medaila z Majstrovstiev sveta 2023,“ spomína mladá športovkyňa. Miestenku na olympijské hry v Paríži si vybojovala minulý rok. ,,Najskôr som musela uspieť v domácej nominácii, kde som sa umiestnila medzi tromi najlepšími. Následne som sa stretla s ďalšími dvoma pretekárkami v internej nominácii na Svetovom pohári v La Seu d’Urgell, kde som dokázala zvíťaziť. Ďalším dôležitým krokom boli Majstrovstvá sveta v Londýne, kde som sa s odhodlaním prebojovala k striebornej medaile. Vďaka tomuto výsledku som si vybudovala náskok pred súperkami a priamo som sa kvalifikovala na OH, aj keď pred nami bol ešte jeden pretek v Paríži,“ objasňuje.

Eliška je inšpiráciou pre mladých ľudí, ktorí sa chcú venovať športu a dosiahnuť svoje sny. Foto: Archív EM

Život mimo športu

Eliška pochádza zo Žiliny, no momentálne žije s partnerom v obci pri Bratislave. Oceňuje kľud a pohodu dedinského života a záhradu, ktorá jej slúži ako miesto na relax. „Veľmi sa mi tu páči komunita ľudí a blízka dostupnosť do Bratislavy. Teším sa aj z krásnej prírody v okolí, kam môžem chodiť behať a na cyklotrasy.“ A aké sú jej plány do budúcnosti? „Najbližším cieľom sú pre mňa olympijské hry v Paríži 2024, kde by som chcela predviesť čo najlepšie jazdy. Budúci rok ma čakajú magisterské štátnice na FTVŠ a po kariére by som chcela mať rodinu,“ tvrdí odhodlane.

Eliška je inšpiráciou pre mladých ľudí, ktorí sa chcú venovať športu a dosiahnuť svoje sny. Jej príbeh ukazuje, že s vytrvalosťou, odhodlaním a disciplínou sa dá prekonať aj zranenie a dosiahnuť veľké veci.

Eliška momentálne žije s partnerom v Novej Dedinke. Foto: Archív EM

Zaujímavosti:

Eliška skúšala v detstve rôzne športy, no najviac ju oslovil vodný slalom.
Tréningy sú náročné a vyžadujú si veľa disciplíny. Eliška trávi veľa času v posilňovni, na vode a na sústredeniach.
Vodný slalom je psychicky náročný šport, pretože pretekári musia reagovať na rýchlo sa meniace podmienky na trati.
Eliška si najviac cení účasť na olympiáde v Tokiu, aj keď kvôli zraneniu nezískala medailu.