Kremeľ chce potichu zmobilizovať aktívne zálohy, podľa odborníkov zahájil nultú fázu v možnom konflikte so Západom

Aj takto vyzerá vojna, ktorú vedie Rusko na Ukrajine. Zdroj FOTO: FB/dnesnaukrajine.cz

Rusko vstúpilo do etapy možnej prípravy na konflikt so Západom. Uvádza to Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Podľa amerického think-tanku Moskva zahájila tzv. fázu 0, kedy pripravuje svojich obyvateľov aj iné krajiny na možný konflikt s Alianciou. V rámci tejto fázy zintenzívňuje provokácie voči európskym štátom, čoraz viac šíri dezinformácie, vykonáva sabotáže a prieskumné prelety dronov nad územím NATO aj informačno-psychologické operácie. Podľa ISW ide napríklad o šírenie vyjadrení o operáciách vykonávaných pod falošnou vlajkou, ako je napríklad aj ruská fabulácia, že Briti plánujú využiť čínske vybavenie na vyvolanie konfliktu medzi Moskvou a Pekingom, čím chcú presvedčiť verejnosť, že Západ si želá vojnu s Ruskom. Cieľom Kremľa je vyvolať v Európe strach, oslabiť podporu Ukrajiny zo strany západných štátov a pripraviť tak pôdu pre nové útoky. Priamy stret Ruska a NATO nateraz podľa odborníkov nehrozí. „Moskva vsádza na to, že strach z eskalácie konfliktu prinúti Západ ustúpiť a obmedziť pomoc Ukrajine,“ povedali analytici z ISW.

Ukrajina dostáva pomoc USA aj v podobe informácií o ruskej energetickej infraštruktúre, píše The Wall Street Journal. Podľa medializovaných informácií mal Donald Trump schváliť poskytovanie informácií amerických bezpečnostných zložiek, ktoré majú slúžiť Kyjevu v súvislosti s plánovaním útokov na ruské rafinérie, plynovody a elektrárne. Ide pritom o infraštruktúru, z ktorej Moskva financuje chod svojho vojnového ťaženia na ukrajinskom území. Je to prvýkrát, čo Amerika povolila Kyjevu využiť ich informácie pri úderoch s nasadením zbraní dlhého doletu. „Myslím si, že Ukrajina s podporou Európskej únie dokáže bojovať a získať späť celé svoje územie v pôvodných hraniciach,“ vyhlásil Donald Trump. V USA prebiehajú aj úvahy o možnej ďalšej pomoci, ktorú by tvorili strely Tomahawk alebo Barracuda, o ktoré požiadal ukrajinský prezident V. Zelenskyj.

Z vojnového frontu. Zdroj FOTO: FB/dnesnaukrajine.cz

Ukrajinský prezident zbavil občianstva ľudí s ruským pasom. Zbavovanie občianstva osôb s väzbami na Rusko alebo podozreniami z kolaborácie je súčasťou snahy o „očistenie“ štátu od vplyvov agresora, ktorý vedie na Ukrajine vojnu už takmer štyri roky. Podľa Ukrajinskej pravdy najnovšie Zelenskyj zbavil občianstva aj Hennadija Truchanova, primátora Odesy. Ten síce poprel, že by ruský pas vlastnil, no ukrajinská tajná služba (SBU) potvrdila, že má platný cestovný pas Ruskej federácie. Odobratie občianstva ho zbavuje funkcie primátora. Zelenskyj zároveň inicioval zriadenie vojenskej správy v Odese, strategicky dôležitom prístavnom meste. Zelenského dekrét sa má týkať aj iných osôb, ktoré majú podľa SBU ruské občianstvo, napríklad bývalého poslanca Oleha Carjova (odsúdeného za kolaboráciu) a známeho tanečníka Serhija Polunina (známeho podporou Putina). Podobné rozhodnutia boli prijaté aj voči iným bývalým vplyvným politikom z čias proruského prezidenta Viktora Janukovyča a tiež voči metropolitovi Onufrijovi, hlave predtým s Moskvou spojenej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Cieľom týchto krokov je ochrana ukrajinskej národnej bezpečnosti a boj proti ruským kolaborantom.

Ukrajinský prezident V. Zelenskyj. Zdroj FOTO: FB/UkraineWorld/prezidentská kancelária

Do ruského parlamentu ide zákon, ktorý umožní povolať záložníkov bez mobilizácie. Táto navrhovaná legislatívna zmena, ktorú podporila vládna komisia a ministerstvo obrany, predstavuje krok smerom k „tichej“ a priebežnej mobilizácii záložníkov. Tí by mohli byť nasadení aj mimo Ruska, napríklad v Sumskej či Charkovskej oblasti. V aktívnych zálohách má pritom Rusko asi dva milióny vojakov. Ide o tzv. mobilizačnú rezervu – občanov, ktorí dobrovoľne podpísali zmluvy s ministerstvom obrany o zotrvaní v rezerve a za to dostávajú mesačný plat a benefity. Táto novela zákona (keď ju schváli ruský parlament) zároveň umožní flexibilnejšie využívanie časti záloh, a to aj v mierových časoch. Ako píše Denník N, v Rusku existujú dva typy vojenských záloh. Záložníkom je každý schopný muž do zhruba 65 až 70 rokov (tých sa navrhované zmeny netýkajú). Druhou skupinou sú tzv. „aktívne zálohy“ – tento systém vytvoril Vladimir Putin v roku 2015, rok po obsadení Krymu. Súčasná ruská legislatíva povoľuje nasadenie záložníkov do boja len v prípade formálne vyhlásenej mobilizácie alebo vojnového stavu. Navrhované zmeny majú odstrániť túto prekážku, čo by umožnilo Kremľu nasadiť záložníkov aj bez oficiálneho vyhlásenia mobilizácie alebo vojny. Zároveň novela zavádza novú kategóriu vojenských cvičení – tzv. „špeciálne zhromaždenia“ (alebo zhromaždenia špeciálneho výcviku), ktoré by trvali maximálne dva mesiace a mali by slúžiť na výcvik záložníkov pred ich nasadením na konkrétne úlohy.

Život na Ukrajine je pre mnohých ľudí, ktorí nemajú kam pred vojnou ujsť, veľmi ťažký. Zdroj FOTO: FB/dnesnaukrajine.cz

Európska komisia plánuje rozšíriť protidronovú obranu na celú Európu. Plán Európskej komisie na rozšírenie protidronovej obrany je reakciou na narastajúce bezpečnostné hrozby, najmä v súvislosti s ruskou agresiou proti Ukrajine a nedávnymi incidentmi s narušením vzdušného priestoru a kritickej infraštruktúry v členských štátoch EÚ. Pôvodný koncept „Dronový múr“, zameraný na východnú hranicu, sa má rozšíriť na iniciatívu pokrývajúcu celý kontinent, nazvanú Európska protidronová obranná iniciatíva. K rozšíreniu múru dôjde po obavách regiónov, že by zostali bez ochrany (360-stupňový prístup). Cieľom je vytvoriť vrstvenú sieť pre detekciu, identifikáciu a neutralizáciu bezpilotných hrozieb, ktoré môžu pochádzať z nepriateľskej štátnej činnosti, ale aj z trestnej činnosti v blízkosti letísk alebo kritickej infraštruktúry. Pojde o využitie niekoľkých systémov – využitie radaru, elektrooptických a infračervených systémov a umelej inteligencie na spracovanie dát v reálnom čase, elektronické rušenie útočných dronov a prípravu zbraní na zneškodnenie dronov. „Systém bude koncipovaný na riešenie celého spektra výziev,“ cituje agentúra Reuters Ursulu von der Leyenovú. Spomenula, že pôjde napríklad aj o reakciu na prírodné katastrofy, monitorovanie zneužívania migrácie alebo monitorovanie ruskej tieňovej flotily.