Izraelskí rukojemníci sa vrátili, ale cena je privysoká. Masových hrdlorezov by mali zničiť, ak chcú v budúcnosti brániť svojich ľudí

Pondelok 13. októbra 2025 sa v Štáte Izrael niesol v slávnostnej nálade a väčšina Izraelčanov (nielen židovských, ale často aj moslimských, kresťanských a iných) oslavovala ukončenie vojny s Pásmom Gazy. Radosť je však predčasná. Začalo iba prímerie a to má od konca vojny ďaleko.

Pax Americana na Strednom východe? Zabudnite!

Izrael vymenil po vyše dvoch rokov 20 unesených rukojemníkov. Iba tak bokom sa spomína, že to bolo za recipročnú cenu dvoch tisíciek palestínskych Arabov, ktorých Izrael zadržiaval pre podozrenie z pripravovaných teroristických aktov alebo pre dokázané vraždy na obyvateľoch svojej krajiny. Napriek tomu ošiaľ z konca dva roky trvajúcej drámy bol v Izraeli a jeho mestách obrovský. V uliciach Jeruzalema, Tel Avivu, Haify a inde mávali stovky tisíc ľudí izraelskými vlajkami a držiac v jednej ruke modro-červenú zástavu, v tej druhej často niesli aj portrét súčasného amerického prezidenta. Starší občan Československa si pri prezeraní „live show“ musel pretrieť oči, či sa náhodou neocitol na prvomájovej oslave počas husákovského režimu. Ibaže toto „júbelum“ bolo úprimné. Donald Trump sa stal nielen hrdinom ulíc, ale aj Knesetu (parlamentu). Toľko úcty a chvály zatiaľ nezažil a asi už nezažije. Bolo to ako na voľajakom zjazde KSČ, proste „standing ovations“. Chválu a poďakovanie mu vzdali všetci rečníci, a keď sa v sále ozval protestný výkrik z „ľudu“, tak toho človeka nezbili ani neuväznili, ale jednoducho vyviedli a vyhodili z budovy.

Dvadsať bodov čítajúci plán má vážne chyby

Hovorí o prepustení dvadsiatky živých rukojemníkov, ktorých Hamas & company zatiaľ nestihli zabiť, naopak strážili si ich. Bol to tromf v ich rukách a ak ich prepustenie skutočne vyjednal zvláštny vyslanec amerického prezidenta (Steve Witkoff), potom si Trump naozaj zaslúži uznanie. Taký už dávno nebohý Ronald Reagan by to riešil menej diplomaticky: vybombardujte ich všetkých! (to, samozrejme, preháňam, ale „Rony“ by sa s tým moc nebabral).

Chyby sa nachádzajú inde. Dvadsaťbodová dohoda vôbec nie je „mierová“, týka sa len prímeria. Obsahuje nesplniteľné položky, o ktorých každý vie, že ich Hamas a spol. nikdy nesplní. Podobne, ako nikdy nesplnil predchádzajúce zmluvy o prímerí. Možno Trump išiel na hranu kompromisu, keďže partnermi zmluvy (dohody) boli aj takí nedôveryhodní účastníci ako Egypt a Katar, ale okrem prepustených živých rukojemníkov je tento krok pre Izrael veľmi nevýhodný. Hamas sa bez intervencie a vysokých strát v radoch Izraelských ozbrojených síl veľmi rýchlo preberie. Malých regrútov na terorizmus má v tomto preľudnenom pásme dosť, podobne ako ho nacisti mali v „Hitlerjugend“.

Navyše nie je dokončený ani zlomok prvej fázy prímeria. Okrem prepustenia živých rukojemníkov sem patrí aj návrat ostatkov tých, ktorí únos neprežili. Únoscovia okrem živých obetí si brali do Pásma aj mŕtve telá, často stačili aj „kusy“ z nich (urezané hlavy, lopatky, uši, ak neboli holohlaví, tak aj skalpy). O Židoch sa hovorí, že sú dobrí obchodníci, ale v porovnaní s gazanskými Arabmi sú to babráci. Hamas a company dobre vedia, že izraelskí Židia trpia, keď nie sú oni alebo ich ostatky pochované v ich „svätej“ zemi. Hoci som „gój“ (nežid), domnievam sa, že človek je doma všade na svete, túto židovskú posadnutosť rodnou zemou však chápem. Problém spočíva v tom, že Hamas všetky pozostatky Izraelčanov nikdy nevydá. Jednak presne nevie, kde sú, ale ostanú mu nástroje na budúce vydieranie, ak medzitým neunesie iných Izraelčanov. Jahía Sinvár (prepis mena z arabčiny), zrejmý architekt útoku na Izrael zo 7. októbra, ktorého po 7. októbri Izraelčania „eliminovali“ (zabili), patril kedysi k vymeneným bojovníkom za slobodu Palestíny. Svoje remeslo však neopustil a Izrael na nátlak amerického prezidenta – holúbka mieru – teraz poslal na slobodu možno desiatky Jahíov Sinvárov.

Autor je bezpečnostný analytik.

306