Dnes má meniny: Zora
Svetovou hviezdou sa stala v druhej polovici 20. storočia. Sophia Lorenová bola od detstva terčom posmechu kvôli svojmu nemanželskému pôvodu i chudej postave. No práve jej jedinečná krása sa podpísala pod vznik filmovej legendy, ktorá v roku 1962 získala Oscara.
Narodila sa 20. septembra 1934 ako Sofia Villani Scicoloneová. Bola nemanželským dieťaťom, za čo sa jej v detstve neraz vysmievali. S mladšou sestrou Máriou žili v rybárskej dedine v chudobných podmienkach. Po vojne sa učila hrať na klavíri, jej sestra spievala a stará mama prevádzkovala rodinnú kaviareň. Už od detských rokov milovala kino a v tom čase si vysnívala, že sa raz stane skutočnou herečkou.
V mladosti si jej krásu všimli rôzne časopisy, pre ktoré príležitostne robila modelku. Vo filme debutovala už ako 16-ročná v roku 1950. V súťaži Miss Rím, kde skončila druhá, si ju všimol o 20 rokov starší taliansky producent Carlo Ponti, do ktorého sa zamilovala a napokon sa aj stal jej životným partnerom. Na ceste za jej snom jej platil herecké kurzy a bol to práve on, kto Sophii vymyslel pseudonym Lorenová.
Cesta k manželstvu s ním však nebola jednoduchá. Carlo bol totiž už ženatý a v Taliansku bol v tých rokoch rozvod zakázaný. Preto ich prvý sobáš z roku 1957, kedy sa vzali v Mexiku, bol v roku 1962 anulovaný. Druhýkrát sa im podarilo právoplatne sa zosobášiť v roku 1966, po tom, ako prijali francúzske občianstvo, ktoré umožnilo Pontimu sa rozviesť a následne si vziať za manželku Sophiu.
Ani cesta za vlastnou rodinou pre ňu nebola práve najjednoduchšia. Keďže prišla v tehotenstve dvakrát o dieťa, strávila takmer celé ďalšie tehotenstvá radšej na lôžku. Napokon sa jej narodili dvaja synovia Carlo a Edoardo. V roku 2007 Sophia ovdovela, Carlo Ponti zomrel na zápal pľúc vo veku 94 rokov.
Čo sa týka jej hereckej kariéry, podarilo sa jej stvárniť naozaj ikonické postavy. Už v roku 1954 sa stala vážnou konkurentkou vtedajšej hereckej hviezdy Giny Lollobrigidy. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia stvárnila úlohy, ktoré ju navždy zapísali do filmových dejín. V roku 1960 sa objavila v role Cesiry vo filme Vrchárka, za ktorú si ako prvá herečka v neanglicky hovorenom filme odniesla v roku 1962 Oscara.
Veľmi často hrala vo filmoch po boku Marcella Mastroianniho, ale aj Clarka Gabla, Paula Newmana či Richarda Burtona. Medzi jej najznámejšie snímky patria napríklad Boccaccio ’70 (1962), Včera, dnes a zajtra (1963), Manželstvo po taliansky (1964) či Kňazova manželka (1971). Od osemdesiatych rokov však hrala už len sporadicky, venuje sa prevažne len rodine.
- Rusi majú z Putinovej vojny a politických rozsudkov úzkosti. Jedenie antidepresív je v krajine na historickom maxime
- Nikita Slovák: Fico miluje „duely“ s mladými ľuďmi, ktorí sa nemajú ako brániť. Aj o tom je politický hon na študenta, ktorý prejavil názor
- Ako germanofil Fritz odstránil hrozbu planetárneho hladomoru a vohnal ľudstvo do katastrofy, od ktorej sa nedá ujsť
- Chcete územne expandovať? Najprv zničte jazyk obete, potom získate nadvládu. Kremeľ a tradícia rusko-sovietskeho kolonializmu
- Mená domácich miláčikov, ktoré boli v roku 2024 najobľúbenejšie. Rebríčku kraľujú rozprávkové bytosti
- Na Slovensku vyhrali posledné voľby krytokomunisti. Bravo! A môžeme sa teraz fašiangovo veseliť, v susednom Rakúsku nás potešili neonácikovia
