Dnes má meniny: Nataša
Svetoznámy taliansky herec, spisovateľ, režisér a komik Paolo Villaggio bol známy predovšetkým ako ikonický účtovník Ugo Fantozzi. Jeho výkony, ktorými bavil svet, sa stali symbolom komédie a zábavy. Málokto však vie, že Paolo bol zarytý ľavičiar a dokonca kandidoval vo voľbách do parlamentu.
Paolo Villaggio sa narodil deň pred Silvestrom v roku 1932 v Janove, mal brata – pochádzal z dvojčiat. Jeho otcom bol profesor a inžinier, mama bola učiteľkou nemčiny. Detstvo prežil v chudobe, ktorá sužovala svet počas 2. svetovej vojny, navyše pod prísnou matkinou výchovou. Jeho otec sníval o tom, že sa raz z Paola stane tiež známy inžinier. To sa nepodarilo, no situáciu zachránil jeho brat, z ktorého sa stal uznávaný matematik.
Po tom, ako zanechal štúdium na Janovskej univerzite, odišiel do Británie, kde začal robiť hlásateľa rozhlasovej stanice BBC. Kariéra sa mu sľubne rozbiehala, no zlákal ho dobrodružný život a odišiel ku plavebnej spoločnosti. Niektoré zdroje uvádzajú, robil navigátora (viď wikipedia), niektorée tvrdia, že na zaoceánskej lodi pôsobil ako kabaretný zabávač.
Štyri roky putovania po mori ho napokon opäť priviedli do rodného Janova, kde sa pokúsil o spevácku kariéru. Tá sa mu však nevydarila, tak sa následne päť rokov trápil s nudnou úradníckou prácou, ktorá sa zrejme stala studnicou námetov pre desať filmov o legendárnom účtovníkovi Fantozzim. Napokon prácu v úrade zavesil na klinec a vrátil sa ku kabaretnému zabávačstvu, kde si jeho talent všimol vplyvný divadelník Maurizio Costanza, ktorý mu ponúkol zmluvu do rímkseho kabaretu. Odtiaľ už v krátkom čase prenikol aj do televíznych programov a začal divákov baviť svojou ikonickou postavou účtovníka Uga Fantozziho, ktorého prenasleduje šéf. Na konci 60. rokov rozbehol svoju filmovú kariéru. Svetovú popularitu mu priniesli bláznivé komédie, kde stvárnil účtovníka Uga Fantozziho, ku ktorým napísal aj námet.
V roku 1959 sa oženil. S manželkou Maurou Albites mali spolu dve deti – dcéru Elisabettu a syna Piera. Paolo Villagio bol ľavičiar, istý čas sa dokonca tlačil do politiky, keď v roku 1987 kandidoval v parlamentných voľbách za Ľudovú demokraciu. Počas svojho života hral vo vyše 70 filmoch, pričom zvyčajne hrával postavu nemotorného a obézneho smoliara, ktorá mu sedela najlepšie. V roku 1992 získal na festivale v Benátkach Zlatého leva za celoživotné dielo. Zomrel v roku 2017 v Ríme vo veku 84 rokov na komplikácie vyvolané silnou cukrovkou.
- Nikita Slovák: Fico miluje „duely“ s mladými ľuďmi, ktorí sa nemajú ako brániť. Aj o tom je politický hon na študenta, ktorý prejavil názor
- Ako germanofil Fritz odstránil hrozbu planetárneho hladomoru a vohnal ľudstvo do katastrofy, od ktorej sa nedá ujsť
- Chcete územne expandovať? Najprv zničte jazyk obete, potom získate nadvládu. Kremeľ a tradícia rusko-sovietskeho kolonializmu
- Mená domácich miláčikov, ktoré boli v roku 2024 najobľúbenejšie. Rebríčku kraľujú rozprávkové bytosti
- Na Slovensku vyhrali posledné voľby krytokomunisti. Bravo! A môžeme sa teraz fašiangovo veseliť, v susednom Rakúsku nás potešili neonácikovia
- Za komunizmu sa nedalo nič dostať, živili sme obrovského zaostalého parazita – Sovietsky zväz. Kradli všetci a všade…
