Dnes má meniny: Marek
Kým sa stal úspešným, zažil dvakrát bankrot svojej rodiny. Hoci sa Alfréd Nobel zaujímal najmä o poéziu a literatúru, práve chémia a fyzika mu otvorila dvere do sveta. Vynálezca dynamitu bol sprvoti presvedčený o tom, že práve dynamit je poistkou proti vojne. Ale mýlil sa. Svojím závetom založil v súčasnosti najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti v oblasti fyziky, chémie, literatúry, fyziológie, medicíny a mierotvorby – Nobelovu cenu.
Alfred Bernhard Nobel sa narodil pred 189 rokmi (21. októbra 1833) vo Švédsku do rodiny švédskeho chemika, podnikateľa, vynálezcu a inžiniera Immanuela Nobela, ktorý mal stavebnú firmu v Štokholme. Jeho stavebná firma zbankrotovala a celá jeho rodina i s ním odišla do Ruska. Tam sa začal zaoberať výrobou výzbroje pre armádu. Presvedčil aj cára a jeho generálov o užitočnosti svojich vynálezov, čím si získal vážené postavenie a finančná situácia jeho rodiny sa zlepšila, čo umožnilo rodine zaplatiť Alberotovi súkromných učiteľov.
Vo svojich 17 rokoch hovoril plynule piatimi jazykmi – švédsky, rusky, francúzsky, anglicky a nemecky. Zaujímal sa najmä o poéziu, literatúru, ale aj chémiu a fyziku. Na prianie svojho otca sa vybral do sveta, aby si rozšíril vedomosti, získal skúsenosti a zdokonalil sa v chemickom inžinierstve.
V Paríži pracoval v súkromných laboratóriách známeho chemika profesora Pelouza. Tam sa tiež zoznámil s mladým talianskym chemikom Adamom Sokolovským, vynálezcom technológie výroby vysoko výbušnej kvapaliny nitroglycerínu. Začal sa tým zaoberať a lákala ho predstava jeho praktického využitia.
V roku 1852 sa však na žiadosť svojho otca musel vrátiť do Ruska, aby otcovi pomohol s podnikom. No po skončení krymskej vojny bola ich firma opäť na pokraji bankrotu, preto sa časť rodiny rozhodla vrátiť do Švédska, kde založili závod na výrobu nitroglycerínu. O rok neskôr však v továrni došlo nešťastnou náhodou k výbuchu, pri ktorom zahynulo niekoľko ľudí. Medzi nimi aj Alfrédov mladší brat. Otec túto tragédiu neuniesol a krátko na to zomrel. Po tejto udalosti začal mať Alfréd výčitky svedomia ohľadom výbušnín. Tragédiou v rodine bol síce hlboko otrasený, no stále ho lákala túžba podmaniť si silu nitroglycerínu. V tomto zámere ho neodradil ani zákaz švédskej vlády postaviť opäť továreň, ktorá by sa výbušninou zaoberala. Preto svoju experimentálnu činnosť presunul na starú loď v strede jazera, kde vo svojich výskumoch pokračoval. Od roku 1867 začal vyrábať dynamit, po ktorom začal byť veľký dopyt. Jeho patent zakúpilo množstvo vlád a zakrátko sa stal jedným z najbohatších ľudí na svete.
Nobel nenávidel vojny, hoci bol sprvu presvedčený o tom, že práve dynamit je poistkou proti vojne, veľmi sa mýlil. Čím ďalej, tým viac ho ničili výčitky, že jeho vynález bol zneužitý na vojenské konflikty.
Keďže bol stále na cestách a veľa času venoval práci, nikdy sa neoženil. Nejakú dobu však udržiaval blízky vzťah s rakúskou kňažnou Berthou von Suttner, ktorá mu krátko robila aj asistentku. Mal kardiologické problémy a bol prepracovaný, preto v novembri roku 1895 spísal testament, ktorý pritiahol pozornosť celého sveta. V ňom totiž presne určil, akým spôsobom a komu sa z jeho pozostalosti budú udeľovať ceny za najdôležitejšie objavy sveta. „Je mojou vyslovenou vôľou, aby sa pri udeľovaní cien nebral žiadny ohľad na národnosť a cenu obdržal ten najzaslúžilejší,“ vyjadril sa A. Nobel v testamente.
Zomrel rok po jeho napísaní, 10. decembra 1896. Za svoj život zaregistroval 355 patentov. Založenie Nobelovej nadácie schválil švédsky kráľ 29. mája1900 a prvé Nobelove ceny boli udelené o rok neskôr.