Dnes má meniny: Marek
Väčšina tráum sa začína práve v detstve, no trvá celý život. U detí je veľmi dôležité, aby hovorili o svojich pocitoch, ale hlavne o tom, o aké pocity ide. Treba ich učiť, kedy sú smutní a kedy šťastní. Keď sa to naučia, budú vedieť odhaliť pocity iných.
„Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí majú zníženú schopnosť orientovať sa vo svojich pocitoch, v krajnom prípade sa vtedy hovorí o alexithýmii, môžu s väčšou pravdepodobnosťou trpieť rôznymi psychosomatickými ochoreniami, lebo pocity skôr komunikujú cez telesné ťažkosti. Často za to môže emocionálne zanedbávanie v detstve a nedostatočné zrkadlenie pocitov, ale môže to byť aj nejaká genetická dispozícia,“ hovorí Natália Kaščáková, psychiatrička.
Pri správnej komunikácii a budovaní vzťahu rodič – dieťa, prípadne dospelý – dieťa, je vysoká pravdepodobnosť včasného odhalenia týrania či zanedbávania dieťaťa. Najčastejšie ide u detí o emočné týranie, ktoré zažívajú zo strany rodičov. Preto sa pri správnom fungovaní vzťahu medzi dieťaťom a učiteľom v škole môže včas zabrániť domácemu násiliu. „Pri emočnom týraní rodičia hodnotia dieťa rôznymi negatívnymi vyjadreniami. Dávajú mu najavo, že pre nich nie je dosť dobré, že ho odmietajú také, aké je. Za emočne týrané sa považujú aj deti, ktorých sa matka po pôrode zriekne a dá ich na adopciu,“ dopĺňa psychiatrička.
Fyzické zanedbávanie sa môže prejavovať nedostatkom ošatenia, stravy, základnej ochrany, poskytovania medicínskej starostlivosti aj možnosti vzdelania. Zvyčajne sú mu vystavené deti z chudobného prostredia, deti alkoholikov či ľudí závislých od iných drog, ktorí sa nedokážu pre svoje ochorenie postarať o dieťa. „Emočné týranie aj zanedbávanie sa môže vyskytnúť aj v bohatých rodinách, keď rodičia nadmerne bazírujú na športovom, kognitívnom výkone alebo oboch, vyžadujú veľkú poslušnosť a ignorujú detské potreby. V predškolskom veku to môžu deti signalizovať poruchami správania, nadmernou trucovitosťou alebo, naopak, uzavretosťou a pasivitou. Môžu tiež trpieť úzkosťami, môžu mať problém rozpoznávať vlastné pocity aj pocity druhých,“ vysvetľuje odborníčka a dodáva: „Niekedy sa stáva, že vo vzťahu rodiča a dieťaťa dôjde k výmene rolí. Hovoríme tomu prentifikácia. Deje sa, keď dieťa zistí, že veci idú ľahšie, keď uteší mamu alebo otca, a tak sa spontánne stane „opatrovníkom“ rodiča. Túto skúsenosť môže človek neskôr prenášať do dospelých vzťahov. Znamená to, že je nadmerne opatrovateľský, často na úkor seba.“
25. novembra si pripomíname aj Medzinárodný deň eliminácie násilia páchaného na ženách. Počas celého tohto týždňa polícia realizuje rôzne preventívne aktivity zamerané na násilie páchané na ženách. Policajní preventisti poskytujú informácie o formách násilia, trestno-právnej rovine násilia a poskytujú rady ako sa správať v prípade násilia. Zúčastneným taktiež sprostredkovávajú informácie, kam sa obrátiť v prípade potreby pomoci, keď sa sami stanú obeťou násilia, ale i vtedy, ak majú vedomosť o násilí páchanom v našom okolí.
Páchanie násilia sa vzťahuje k trestným činom proti životu a zdraviu, proti slobode a ľudskej dôstojnosti. Trestný zákon neupravuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu domáceho násilia. Takéto konanie zahŕňa do skutkových podstát niektorých trestných činov. Sú to najmä trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, trestný čin ublíženia na zdraví, trestný čin znásilnenia, trestný čin obmedzovania osobnej slobody a ďalšie.
Život, zdravie, sloboda, či iné práva sú hodnoty spoločnosti, ktoré chráni Trestný zákon.
Ak dochádza k ich ohrozeniu alebo porušeniu, je potrebné zasiahnuť. V prípadoch násilia má polícia zákonné oprávnenie vykázať násilníka zo spoločného obydlia a zakázať mu vstup do obydlia počas 10 dní od vykázania. Všetci môžeme robiť mnoho aktívnych krokov, aby sme ochránili ženy a veľakrát aj ich deti pred násilím agresora. Ak vieme, že v našom okolí dochádza k násiliu, je potrebné vzniknutú situáciu riešiť a nemlčať. „Úlohou Policajného zboru je pomáhať a chrániť, preto by poškodení nemali váhať a s dôverou sa kedykoľvek obrátiť na políciu,“ vyzýva hovorca prešovskej polície Daniel Džobanik.
Tiché obete tohto násilia žijú medzi nami a nevšímavosť okolia im často dodáva beznádej. Násilie postihuje ženy všetkých kategórií, všetkých sociálnych vrstiev, kultúr a etnických skupín.
Každý má právo na život bez násilia – nikto nemá právo týrať iného.
Ak poznáte ženu, ktorá zažíva násilie, toto môžete urobiť:
- Pomôžte jej nájsť bezpečné miesto, na ktoré by v prípade potreby mohla odísť sama, prípadne s deťmi
- Predovšetkým ju povzbuďte, aby o násilí hovorila
- Počúvajte ju, ak vám hovorí, že sa k nej partner alebo manžel správa násilne. Nezľahčujte to, nespochybňujte informácie, ktoré vám hovorí, ani neospravedlňujte konanie jej partnera alebo manžela
- Presvedčte ju, že žiadne správanie alebo provokácia nie sú výhovorkou pre násilie
- Povedzte jej o možnostiach riešenia jej situácie, ale do ničoho ju nenúťte a rešpektujte jej rozhodnutia. Ubezpečte ju však, že akokoľvek sa rozhodne, ste tu vždy pre ňu a môže sa na vás kedykoľvek obrátiť, aj keby zmenila svoje rozhodnutie
- Ponúknite sa, že ju budete sprevádzať, ak bude potrebovať podporu, ponúknite jej pomoc v jej každodenných záležitostiach, prípadne so starostlivosťou o deti