Nikita Slovák: Kým idealisti mleli čosi o lepšom svete, komunisti pochopili, že moc bude mať vždy len ten, kto má peniaze

Pamätám si, ako počas veľkej demonštrácie zmizli mladej rodinke peniaze. Dosť veľký obnos. Moderátor to povedal do mikrofónu s typickým pátosom tej doby a účastníci demonštrácie, obyčajní ľudkovia s trikolórami, odznakmi VPN, premrznutí v sivých kabátoch a škaredých svetroch rodinke vyzbierali väčšiu sumu, ako im zmizla.

Viacerí v tej dobe prekročili svoje limity, zločinnosť ustala, po celej krajine sa zakladali štrajkové fóra, umelci chodili do fabrík a komunisti na malú chvíľu stratili opraty. Zdanlivo akoby nemal kto vládnuť. Na tribúnach po celom Slovensku obyčajní ľudia rozprávali svoje príbehy a dav tlieskal. Heslo tej doby bolo: „Nie sme ako oni.“ Chceli sme všetko robiť inak. Dobre. Správne. A chvíľu to aj vyzeralo, že to bude dobré. Bol to veľký taviaci sa laboratórny téglik, dalo sa vidieť, ako to dobré zápasí s tým zlým a cez sklo sa ten zápas dal sledovať. Prestrihli sme ostnatý drôt na hraniciach. Ešte stále ho mám odložený na pamiatku.

A potom to začalo. Komunisti, lebo všetky veľké aj malé podniky v tej dobe viedli komunisti, sa prebrali z letargie. Veď ide o peniaze! A kým idealisti mleli čosi o lepšom svete, komunisti pochopili, že moc bude mať vždy len ten, kto má peniaze. Vedeli, akú má podnik cenu, vedeli, koľko si môžu požičať od bánk, vedeli, čo to je holandská dražba. A idealisti si nevšimli, že začínajú pomaly prehrávať. Zjavil sa ďalší kôň apokalypsy, falošné vlastenectvo. Všetci tí babráci, lenivci, nevzdelanci pochopili, že narodiť sa na nejakom kúsku zeme je obrovská zásluha a začali trhať na kusy štát, ktorý založili obrovské osobnosti, Masaryk a Štefánik.

Založili sme si politické strany, po vláde komunistov to bolo obrovské osvieženie, iba že niektoré boli prelezené agentami KGB a duchom panslavizmu. A Česi pre nás urobili tú najväčšiu službu, zbavili nás sovietskej armády. A niekto z VPN, neviem už presne kto, doviedol na stretnutie Mečiara. A tým skončilo to dobré, čo zamatová revolúcia ľuďom priniesla.

Jasné, máme slobodu, môžeme cestovať, kam chceme, ale už sú tu ľudia, čo by chceli zakázať dúhu a už sú tu policajti, ktorí dokážu ubiť človeka. V tejto dobe je oslavovať novembrovú zamatovú revolúciu výsmech, bývalí komunisti sprivatizovali to najlepšie, čo sa dalo, môžu chodiť na tri exotické dovolenky ročne, majú jachty a obrovské peniaze si môžu užívať verejne. Dokonca znovu povstali v Smere a Hlase, majú reálnu politickú silu. A na nás je, aby sme znovu išli na námestia a hlásili sa o svoje práva a o práva menšín. Lebo heslo Fraternité, Egalité, Liberté – Bratstvo, Rovnosť, Sloboda – je večné.

Autor je režisér a publicista.

426