Schôdzka lídrov v Bruseli ukázala, že vernosť ideálom a lojalita sú mýtom. Orbán a jeho slovenský poskok podporili vojnu

R. Fico a V. Orbán. Zdroj FOTO: FB/Orbán Viktor

Marcové stretnutie lídrov EÚ v Bruseli malo ďaleko k ideálom a ešte ďalej k hodnotám, ku ktorým sa EÚ ako celok hlási. Maďarský „zatiaľ premiér“ zablokoval ako člen Európskej rady pôžičku Ukrajine z kasy EÚ vo výške 90 miliárd eur.

Tieto peniaze sú určené nie na kolotoče a lacnejšie jogurty pre deti, ale na vojenskú obranu pred útočníkom, ktorý kope z posledného a chce meniť mapu Európy tým, že práve tie (ukrajinské) deti s veľkou chuťou zabíja. Myslí si, že z nich vraj aj tak budú raz banderovci.

Samit nebol iba o Ukrajine

Vrcholné stretnutie európskych lídrov (slovu „vodca“ je treba vyhnúť sa vzhľadom na historický kontext) nemalo rusko-ukrajinskú vojnu ako jedinú tému. Dostala sa dokonca až na podradnejšie číslo rokovania. Prvým námetom bola vojna na Strednom (pre Európanov Blízkom) východe, hrozba energetickej krízy a potom viac-menej rovnocenne ruská vojna v Európe, konkurencieschopnosť jednotného európskeho trhu, zúfalý stav autonómnej európskej obrany, potom tzv. multilateralizmus, o ktorom Európa sníva už prinajmenšom od rozpadu Sovietskeho zväzu. Dôležitým bodom bola, samozrejme, aj hrozba imigrácie do EÚ zo zóny stredovýchodného konfliktu.

Ako víťaz vyšiel zo samitu zdanlivo maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý s pomocou svojho užitočného „felvidékového“ adjutanta zo Slovenska zablokoval finančnú podporu Ukrajine, čím diplomaticky povzbudil ruskú stranu k ďalším krvavým ofenzívam proti Ukrajincom. Obaja páni (jeden vraj nefalšovane liberálny a ten druhý údajne naslovovzatý ľavicový bojovník) sa podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej dopustili podrazu. Orbán je už matadorom maďarskej politiky, nepretržite jej šéfuje už štyri volebné obdobia. Na vrcholných stretnutiach EÚ sa tak zúčastňuje už dobrých šestnásť rokov. S ukrajinským prezidentom V. Zelenským ho zrovna úprimné priateľstvo nespája a platí to aj naopak. Ukrajinský prezident si totiž na rozdiel od „veľkomaďara“ Orbána tak trochu nepraje zmenu hraníc v Európe.

Slovenský Orbánov „prískok premiér“ tu hrá len neškodnú kaskadérsku rolu. Nenávidí NATO a EÚ (že tvrdí niečo iné, patrí k výbave každého klamárskeho politika) a z pozície malého štátika podporuje a ďalej podnecuje vojnu. Na Orbána nestačí, na to je príliš malý. To keby bol premiérom Luxemburska, potom by to bola iná šťava! Ale maďarský premiér má (aj keď negatívne) niečo do seba a či sa Maďarom prejedol, sa ukáže v parlamentných voľbách v apríli.

Čo spraví EÚ s maďarským vojnovým štvaním proti Ukrajine?

Iste, voľby (sviatok demokracie, ako sme si zvykli hovoriť v bývalom Československu po roku 1948), môžu maďarskú zahraničnú politiku rýchlo zmeniť. Ak dôjde k výmene stráží, je taký kotrmelec veľmi pravdepodobný. EÚ má však k dispozícii tak ako tak nepraktizované, ale záložné mechanizmy. Môže použiť princíp „posilnenej spolupráce“ (9 krajín z 27-sedmičky stačí na presadenie rozhodnutia), môže využiť možnosť zbaviť Maďarsko (a jeho slovenského lokaja) hlasovacieho práva, môže oprášiť ideu kvalifikovanej väčšiny, aby zabránilo Maďarsku podporovať vojnu na Ukrajine upieraním práva Ukrajincov na obranu.

Predsedníčka Európskej komisie po zablokovaním pôžičky Ukrajine (skromných 90 miliárd eur, prosím vás, však to je rozmaznanú EÚ niečo ako pre psa malina) Kyjev aj tak uistila, že peniaze na obranu krajiny dostane. Zaplatíme to napokon všetci. EÚ potrebuje reformu, aby malí alebo veľkí hráči nemohli diktovať svoje vrtochy väčšine. No to bude kriku o utláčaní slabších! Ale nikto nebráni Maďarsku alebo Slovensku usporiadať referendum o vystúpení z EÚ. Ak budú občania „za“, potom žiaden Schengen, žiadne obmedzovanie našej hrdej suverenity, žiadne eurofondy, žiadne koordinované zdravotníctvo a lekárske prístroje nebudú… (ale možno prídu ruské, tie sú účinnejšie, štát ušetrí na dôchodkoch, v Rusku je priemerný vek dožitia čoraz kratší). Brusel si možno vydýchne. Ale počkajme si na „sviatok demokracie“ v Maďarsku.  

Autor je bezpečnostný analytik.