Dnes má meniny: Tadeáš
Rusko čelí vážnemu nedostatku zemiakov. Problém s dochádzajúcou plodinou otvorene priznal v štátnej televízii aj prezident Vladimír Putin. Podľa ruského štatistického úradu Rosstat cena zemiakov vzrástla medziročne o 160 percent, čo z nich spravilo najrýchlejšie dražejúcu potravinu, informuje The Moscow Times. Dopyt po zemiakov výrazne rastie, no ich dostupnosť sa prudko znižuje. Pestovatelia pred pár rokmi znížili plochy, na ktorých plodinu pestovali, navyše zemiaky v Rusku nekončia len na tanieroch, Rusi z nich destilujú aj vodku. V súvislosti s nedostatkom plodiny mal dokonca V. Putin požiadať svojho spojenca, bieloruského prezidenta A. Lukašenka, o pomoc, no ten mu odkázal, že všetko, čo mali, už Rusku predali. Lukašenko však vyzval občanov „k národnému úsiliu“. „Musíme rásť natoľko, aby to stačilo pre nás aj pre Rusko,“ povedal Lukašenko.
Ukrajina a Rusko by sa mali stretnúť za rokovacím stolom 2. júna v tureckom Istanbule, kde majú pokračovať v mierových rozhovoroch. Kyjev mal odovzdať Rusom návrh prímeria a očakáva ruské memorandum, ktoré by mohlo krajiny priblížiť ku koncu už vyše tri roky trvajúcej vojny. Prvé mierové rokovanie z predošlých dní medzi krajinami neprinieslo žiadnu dohodu ohľadom vojnového konfliktu, strany sa dohodli len na výmene tisícky zajatcov na každej strane. Podľa agentúry Reuters vládca Kremľa Vladimir Putin žiada záväzok západných lídrov, že sa Severoatlantická aliancia nebude ďalej rozširovať smerom na východ, má to byť jednou z podmienok ukončenia ruského ťaženia na Ukrajine (okrem územných požiadaviek).
Západ dal Ukrajine povolenie na útočenie ich zbraňami dlhého doletu na vojenské ciele v Rusku. Rozhodnutie západných krajín oznámil nemecký kancelár Friedrich Merz, informuje Euronews. Doteraz mohla Ukrajina, ktorú Rusko vojensky napadlo a už vyše troch rokov na jej území vedie vojnu, použiť zbrane dodané západnými krajinami len na ruské ciele, ktoré sa nachádzali na okupovaných územiach Ukrajiny. Zrušenie týchto obmedzení bude mať podľa Merza rozhodujúci vplyv na vojnu na Ukrajine. „Krajina, ktorá sa môže pred útočníkom brániť len na svojom území, sa nebráni dostatočne,“ dodal.
Odborníci priniesli štyri možné scenáre, čo môže na Ukrajine nasledovať. Analýza Centra pre geopolitiku spoločnosti JPMorganChase hovorí o štyroch možných scenároch ďalšieho vývoja, informuje portál Meduza. Žiadny zo scenárov však nepočíta s trvalým mierom. Podľa analýzy sa boje na Ukrajine blížia do záverečnej fázy, následne by sa mali výraznejšie utlmiť. Správa prináša možné scenáre, kadiaľ sa mierové rokovania môžu uberať. Najlepší scenár počíta s tým, že na časti Ukrajiny budú rozmiestnené jednotky NATO a Kyjev od USA dostane bezpečnostný prísľub pomoci a spravodajskej podpory. Najhorším scenárom je, že USA Ukrajinu opustia, Európa jej nezvýši svoju podporu, Ukrajina kapitulje a stane sa z nej vazalský štát Ruska. Tretí (najpravdepodobnejší) scenár je, že sa Ukrajina nedočká žiadnej vojenskej pomoci ani prítomnosti zahraničných jednotiek, bude nestabilnou a vráti sa pod ruský vplyv. Štvrtou možnosťou je, že by Ukrajina dostala silnú západnú podporu, avšak bez nasadenia zahraničných vojakov, čo by jej však stačilo, aby si vybudovala vlastný vojenský potenciál a modernizovala sa. Pravdepodobnosť tohto scenára je však podľa expertov asi 20 percent.
- Jeden z najlepších komikov sveta trpí depresiou. V detstve býval s rodinou v karavane a robil nočné v továrni
- Nikita Slovák: Fico predvádza tanec osy v pive. Zásobuje nás témami, ktoré témami nie sú. Kožu si zachraňuje, ako sa dá
- Slovenská vláda prekračuje červenú čiaru. Vyhrážkami o neutralite hazarduje s bezpečnosťou Slovákov
- Najlepšie miesto pre život už nenájdete v strede Európy. Na čele nového rebríčka je severská krajina
- Iránsko-izraelský konflikt sa vymyká ľudovým porekadlám, je reálny a ohrozuje naše pohodlie
- Rusko sa chystá na veľké zbrojenie, panujú obavy z ďalšej vojny. Čo priniesol vojnový týždeň?
