Známy Francúz v prvej línii vo vojne na Ukrajine: Nie som si istý, či Západ skutočne chápe, čo je v stávke

Henri Lévy počas nakrúcania na ukrajinskom fronte. Zdroj FOTO: Twitter

Na jeseň 2022 Bernard-Henri Lévy, jeden z najznámejších a polarizujúcich verejných intelektuálov Francúzska, odcestoval na Ukrajinu na sériu návštev pozdĺž zlomových línií ruskej invázie. Bol svedkom rozbombardovaných obytných domov v Kyjeve, kde sa kedysi stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a kde civilistov stále v noci budili ruské výbuchy. Sprevádzal baníkov hlboko pod zemou v Pavlograde, navštívil jadrovú elektráreň v Záporoží, pridal sa k ukrajinskému námorníctvu na hliadku pri Odese, stretol sa s veliteľmi medzinárodnej légie v neopísateľnej miestnosti, ktorej jedinou ozdobou bol (nevysvetliteľne) Big Mouth Billy Bass.

Taká je koláž záberov zachytených v dokumente Slava Ukraini, ktorý Lévy natočil z viac ako 10 ciest do krajiny: zničujúce, odolné, obdivuhodné, často rozhorčujúce, niekedy surrealistické, miestami uvoľnené a dokonca aj trochu vtipné. 95-minútový dokument, druhý Lévyho film o konflikte, sleduje trojmesačný oblúk ukrajinskej protiofenzívy cez mnohé z okupovaných východných území, od Kyjeva po Bachmut, cez Lyman, Izium, Charkov a Donbas.

Film je akýmsi vojnovým denníkom, každá kapitola zachytáva iné miesto a iný tón, aj keď všetko spája prúd nevraživosti a vzdoru. Lévy začína svoju púť v tieni bežného života poznačeného vojnou, zábery ukazujú zničené budoy, zachytávajú ženu v maskáčoch, ktor tlačí kočík v podpätkoch, hŕby piesku v lesoch, ktoré označujú masové hroby. V polovici filmu je Lévy súčasťou medzinárodnej légie v prvej línii protiofenzívy a čelí útokom dronov, ktoré takmer zničia auto jedného kameramana. A predsa život ide ďalej – v Kyjeve sa deti hrajú a ľudia sa nenútene rozprávajú, keď húkajú sirény.

Zdroj FOTO: Twitter

Lévy – spisovateľ, filozof a televízna osobnosť, sám kritizoval prísnosť svojich metód. Niektorí sa posmievali 74-ročnému mužovi zo židovskej rodiny z Alžírska za to, že je diletantom, dekadentným, nedotknuteľným popovým filozofom, ktorý cestuje po vojnových zónach v takých konfliktných oblastiach ako Bosna, Darfúr, Líbya a Kurdistan.

Slava Ukraini, režírovaný spolu s Marcom Rousselom, nemusí nutne čeliť týmto obvineniam. Lévy sa prechádza po východnom fronte s nepriestrelnou vestou previazanou cez značkový oblek a hrá vox pop s Ukrajincami s rôznymi odtieňmi frustrácie alebo teroru. Jeho francúzske naračné trendy sú kvetnaté a pedantské. Vo filme nie je nikdy jasné, ako sa Lévy dostal do ukrajinskej cudzineckej légie.

Napriek tomu zábery, ktoré zachytáva, ako aj svedectvá mnohých Ukrajincov sú zarážajúce a surové – napríklad príbeh ženy, ktorá si pri ohni na svojom dvore pripravuje ukrajinský boršč, pričom si želá, aby sa vojna natoľko uľahčila, že na svoje 70. narodeniny uvidí všetkých. Staršia žena, ktorá zúfalo a vzdorovito predvádza, ako strávila mrazivú noc v kresle vo svojej kúpeľni, ktorej steny boli deravé kvôli náletom. Existuje nespočetné množstvo záberov na stavanie kostlivcov, ale aj niekoľko mŕtvol. Vojnové zóny sú chaotické, ale logika ruskej ofenzívy na civilné ciele mätie aj tých, ktorí s nimi bojujú. „Čo je to za šialenú vojnu, kde nepriateľ útočí na mesto, ktoré nemá žiadny kolektívny alebo strategický význam?“ pýta sa Lévy.

Zdroj FOTO: Twitter

Ruská motivácia, ako ju vidí, je „skutočne negovať, poprieť, zničiť ukrajinskú identitu“, povedal Lévy, ktorý ju datuje od toho, čo nazýva „skutočným začiatkom“ vojny, keď Rusko v roku 2014 napadlo Krym. „Putin vychádza z hypotézy, že Ukrajina neexistuje, že ukrajinská kultúra neexistuje,“ povedal. „Čo teda môže urobiť, aby sa realita zhodovala s jeho krédom? Zabíjajte, bombardujte, ničte spálenú zem. Ak si dovolím dať tejto šialenej vojne určitú logiku, tak je to v logike popierania ukrajinskej identity. Toto barbarstvo sa zhoduje s logikou popierania samotnej existencie Ukrajiny.“

Výsledkom je, že Lévy vidí vojnu vo filme aj mimo neho ako konflikt o dušu Európy, budúcnosť liberalizmu a posvätnosť ľudských práv. „Myslím si, že bez odporu Ukrajincov by v tejto chvíli možno boli napadnuté pobaltské štáty. Číňania by určite začali pôsobiť na Taiwane a tak ďalej,“ povedal a dodal: „Nie som si istý, či Západ skutočne chápe, čo je v stávke. Natočil som tie filmy, a najmä ten posledný, aby som sa pokúsil ich presvedčiť. Aspoň pripomenúť pravdu, a ak je to možné, presvedčiť.“

Zdroj FOTO: Twitter

Z mnohých rozhovorov s Ukrajincami – či už to boli vojaci, matky, baníci, deti, staré mamy – počul najčastejšie vetu, že „nebránime len našu vlasť, bránime aj vašu, pretože bránime Európu“.

Ukrajinci nám často ďakujú za pomoc. Malo by to byť naopak. Mali by sme im poďakovať. Toto bol môj neustály pocit,“ hovorí. Lévy si dáva pozor, aby vo filme nešpekuloval o budúcnosti vojny, namiesto toho sa zameriava na očitých svedkov. Po mnohých cestách je však „presvedčený, že Ukrajinci vyhrajú“. Ide len o to, ako dlho, za akú cenu a s akou pomocou západných národov. „Každý týždeň, každý deň má skutočnú cenu. A odložením tohto víťazstva, odmietnutím rýchlosti preberá Západ obrovskú zodpovednosť. Čím viac sa víťazstvo Ukrajiny odďaľuje, tým viac katastrof narastá.“

Slava Ukraini mala premiéru vo februári vo Francúzsku a tento mesiac sa predstaví v amerických kinách. Pre Lévyho však bolo mimoriadne dôležité premietanie minulý týždeň na pôde OSN, kde Rusko práve ukončilo pôsobenie vo funkcii prezidenta Bezpečnostnej rady. „Dúfam, že uvidia, čo viem,“ povedal Lévy o mnohých diplomatoch, ktorí sa tej noci zúčastnili premietania. „Dúfam, že prídu na to, čo dlhujú. A dúfam, že to bude mať vplyv na niektoré štáty, ktoré budú v ten večer zastúpené.“

Upútavka na film „Slava Ukraini“.