Dnes má meniny: Jaroslava
V súčasnej dobe môžeme vidieť na ukrajinsko-slovenských hraniciach množstvo ľudí utekajúcich pred vojnou do bezpečia. Na slovenskej strane sú na ich príchod pripravené charitatívne organizácie, občianske združenia a profesionáli, ktorí sa im snažia pomôcť. Množia sa však prípady, kedy dochádza ku pokusom o zbohatnutie na ľudskom nešťastí. Sú to prípady, kedy za peniaze ponúkajú jednotlivci presun do vzdialenejších krajín, alebo sa snažia od utekajúcich vybrať finančnú hotovosť, za prísľub lepších podmienok na Slovensku.
Nelegálna migrácia a obchodovanie s ľuďmi v podmienkach vojny je odvrátenou tvárou pomoci našim susedom z Ukrajiny. Prevádzačstvo, pašeráctvo a tzv. cezhraničná trestná činnosť má na Slovensku svoje hlboké korene, históriu a špecifiká. O to viac v súčasnosti, keď cez našu hranicu doslova uteká obrovské množstvo cudzincov.
Naša štátna hranica s Ukrajinou má okolo 130 kilometrov a vedie cez hornaté oblasti v Ubli až po rovinatú časť v oblasti Sobraniec. Pred niekoľkými rokmi bol tento fenomén „národným športom“ hlavne na východnom Slovensku. V tých časoch hrozil za tento skutok trest do 3 rokov. Venovali sa tomu celé rodiny, keďže veľké podniky ako Vihorlat Snina, Chemlon Humenné a iné skrachovali a aj kvôli nedostatku práce sa ľudia v týchto oblastiach venovali prevádzačstvu, pašovaniu cigariet, alkoholu a nafty.
Pri zdvihnutí trestných sadzieb, došlo ku miernemu poklesu tejto kriminálnej činnosti, ale iba zdanlivo. Prevádzači zdvihli ceny za jedného migranta, došlo k sofistikovanejším formám a utajovaniu páchania trestnej činnosti. Pri preberaní „tovaru“- utečencov priamo na zelenej hranici používali heslá platné na dobu jedného týždňa. Ak teda prevádzač na slovenskej strane nepoznal platné heslo, Ukrajinec mu neodovzdal ľudí. Ak došlo k vyzradeniu a utečenci boli nasmerovaní do azylovej procedúry, musel ten, kto bol za ich prechod zodpovedný (okrem toho, že ho vyšetrovala polícia), zaplatiť tzv. „pokutu“ pašerákom. Utečenci boli triedení do 3 kategórií : kapry, smradláci a rodiny. Najdrahšie obišli občania Číny, za jedného občana Afganistanu napríklad inkasoval prevádzač 700 USD. Problém ale tým, že títo utečenci prekročili nelegálne slovensko-ukrajinskú hranicu nekončil. Vždy sa jednalo o následný transport cez územie SR väčšinou na západné Slovensko, odkiaľ pokračovali cez rieku Moravu do Nemecka alebo cez Rakúsko do západnej Európy.
Trestnosť skutku sa posudzovala odkedy došlo ku prekročeniu štátnej hranice, počas celého presunu až po tzv. uskladnenie migrantov. V tomto prípade dochádzalo ku sporom o miestnu príslušnosť súdov a prokuratúry, keďže sa jedná o špecifický trestný čin – o tranzitný delikt. Je známy slovenský model prokuratúry. Prokuratúra je monokratický orgán, ktorý je budovaný hierarchicky. To v praxi znamená, že prokurátor podá obžalobu (aj v prípade pochybností), lebo jeho povinnosťou je v prvom rade podať obžalobu. Súdy nech dokazujú. Samozrejme, tieto spory na procesných pochybeniach vyplývajúcich z miestnej a vecnej príslušnosti vyhrávali advokáti týchto pašerákov a obchodníkov s ľuďmi.
Ďalšie špecifikum u týchto cezhraničných deliktov je fakt, že bez policajta spolupracujúceho so skupinou pašerákov nebolo možné prekročiť hranicu. Rozmiestnenie hliadok a plán služieb bol najdrahší prvok, za ktorý sa platili nemalé peniaze. Bola zriadená špeciálna skupina z príslušníkov inšpekcie, colnej správy a hraničnej polície. Na základe cielených analýz sa zistilo, že k narušeniam štátnej hranice dochádza vždy len počas istých zmien a vždy len s niektorými policajtami. Vyšší funkcionári plánovali služby tak, aby prevádzači mohli „ťahať“ ľudí. A tým uľahčovali páchanie tejto trestnej činnosti. Bolo to cielené a nikto nemal záujem o veľké prípady, ale občas iba o to, aby sa zadržali nejakí chudáci z Afganistanu, Palestíny, alebo Afriky. Aj za cenu, že zadržanie týchto migrantov dokumentovali hliadky a práve v tom čase prešli na inom mieste tzv. kapry, ktoré museli prejsť za každú cenu a nikto na nich nemohol prísť.
Ďalšou zaujímavosťou boli doprovodné vozidlá, ktoré takpovediac čistili cestu pred nečakanými kontrolami colnej správy a polície vo vnútrozemí. Väčšinou to robili policajti v civile, so služobným preukazom v ruke, pričom s posádkou auta vezúcou migrantov komunikovali cez vysielačky alebo prostredníctvom ukrajinských SIM kariet.
V súčasnej dobe je nápor na štátnu hranicu obrovský a s narastajúcim počtom ľudí stúpa aj riziko, aké osoby sa k nám dostávajú. Medzi utečencami totiž môžu byť prevádzači, ktorí ostatných vykorisťujú a snažia sa na ich zúfalej situácii zbohatnúť. Dosiahnuť svedeckú výpoveď na obchodovanie s ľuďmi v podmienkach vojny musí byť takmer nereálne, preto určite stúpa apetít pašerákov na koristenie z osudov týchto ľudí. O to viac, že niektorí si so sebou berú celoživotné úspory a snažia si zachrániť holý život.
V jednom období z minulosti bol zaznamenaný prípad na prechode pri Tatranskej Javorine, kde utečenec z Čečenska, ktorý sa volal Dudajev a pochádzal z mesta Groznyj, bol blízkym spolupracovníkom čečenského teroristu Šamiľa Basajeva. Táto teroristická skupina bola zodpovedná za útok na školu v Beslane. Vo svojej domovine cez deň bojoval so zbraňou v ruke a v noci pracoval v pekárni pri príprave chleba.
Autor je investigatívny novinár, v minulosti pôsobil v ozbrojených zložkách.