Európa bez obrany a bezpečnosti kríva bez veľkého brata na obe nohy. Kurizovanie Kanade ju nezachráni, je smiešne

Európa (EÚ) zatiaľ stojí na solídnych hospodárskych základoch, ale jej obrana a bezpečnosť ukazujú, že tie základy nespočívajú zrovna na skale. Je zbytočné vyratúvať chyby, ktorých sa Európa dopustila tým, že odmietala – summit za summitom – vyslyšať žiadosť Ukrajiny o prijatie do NATO. Nechcela vraj zbytočne „dráždiť“ Rusko. Nuž, lenže naopak ho posmelila a dnes má na svojich hraniciach vojnu a jej tradičný bezpečnostný pilier v zámorí si od nej udržiava odstup. Naučte sa starať sa o seba sami, zaznieva až únavne od veľkého bieleho otca.

Áno, Európa nám zlenivela, nie je pripravená nielen na nové „výzvy“ (módny termín), ale ani na nové bezpečnostné riziká a hrozby v novom háve: dezinformáciu, demagógiu, sabotáže, úplne nové vedenie konfliktov (drony), kybernetické útoky a to, čomu sa dnes hovorí hybridná vojna. Takmer zúfalo pôsobia kroky EÚ, resp. jej „vlády“ – Európskej komisie – o nahradenie tradičného spojenca Európy (USA) iným severoamerickým partnerom. Predsedníčka EK Von der Leyenová navrhla pri svojom prejave o „stave EÚ“ v Štrasburgu jednej mimoeurópskej krajine niečo neslýchané. Ponúkla Kanade „asociované členstvo“. Ide pritom o krajinu, ktorej symbolickou hlavou je monarcha štátu, ktorý po riadnom referende z EÚ vystúpil. Vidíme tu bezprecedentný „pohyb“, a je zrejmé, že bez bezpečnostných záruk USA Európa usilovne hľadá iného spojenca. Hľadanie je to však beznádejné, Kanada už spojenca má na svojej južnej hranici a nebude hazardovať so zmenami aliancií už preto, že je členskou krajinou NATO.

Nie je jasné, či EÚ ponúka Kanade obranu alebo ju od nej potrebuje

Predsedníčka Európskej komisie navrhuje Kanade medzinárodné občianske spolužitie pod článkom č. 4 Severoatlantickej aliancie, čo je iba odvar článku číslo 5, ktorý je základným článkom tohto „paktu“. Článok č. 4 Zmluvy o NATO hovorí (pre laikov) o tom, že ak sa niektorá krajina cíti bezpečnostne ohrozená, môže ambulantne zvolať za stôl všetky partnerské krajiny ešte predtým, kým hrozba prerastie do ostrého vojenského stretu. Mimochodom, Ukrajina sa pod zdanlivou ochranou tohto článku na základe Komisie NATO nachádzala, ale veľmi jej to nepomohlo. Prečo by Kanada, inak v porovnaním s veľkým bratom na juh od svojich hraníc bezpečnostný a vojenský trpaslík, mala pristupovať na vábenie Európskej únie?

Po prvé, Kanada nemá nijakú motiváciu Európu brániť, a ak áno, môže použiť NATO.

Po druhé, Kanada nemá v prípade vojny (a ide o Rusko, však?) kapacity ani spôsobilosti byť v takom konflikte užitočná.

Po tretie, vôbec nie je pravdepodobné, že sa Kanada do takého dobrodružného podniku spoločne s EÚ pustí. Prečo by to aj robila? So svojím superveľmocenským susedom sa jej bezpečnostne žije dobre a bludy amerického prezidenta o Kanade ako 51. štáte USA veľmi skoro zapadnú prachom.

Prejav pani predsedníčky bol politickou deklaráciou, nie reálnou ideou

V jej prejave v Štrasburgu bolo množstvo politickej „vaty“, ale každý pozorovateľ si musel všimnúť, že ide iba o nekonkrétny návrh. Chýba mu plán a právne zakotvenie, nemá lehotu uvedenia do platnosti a hlavne sa nemôže spoľahnúť na nutný konsenzus „dvadsaťsedmičky“. Slovensko sa bude vykrúcať pod najrôznejšími zámienkami, iné členské štáty EÚ si nájdu sto ďalších dôvodov, prečo sa nezahrávať s vojnou s niekým, kto aj tak kope z posledného. Veď nech si to tí „malorusi“ a „veľkorusi“ vyriešia bez nás, majú si toho veľa čo povedať, nie? A príjemná debata to nebude. Ale to predsa nie je náš problém, veď lepšie je sledovať róby dám na festivaloch v Karlových Varoch alebo inde.

To nič nemení na skutočnosti, že návrh „pridružiť“ Kanadu k EÚ je bizarný. Kanada a EÚ sú dávno previazané ekonomicky, prostredníctvom NATO aj bezpečnostne a každá kanadská vláda by bola hlúpa, ak by rozkolísala transatlantický zväzok len preto, že Európa spohodlnela.

200