Neúspech by človeka nemal odradiť, tvrdí herec Dávid Kakaš, ktorý chcel byť stolárom po dedovi

Je mladý, skromný a húževnatý. Hoci sníval, že raz prevezme remeslo po svojom dedkovi, herectvo ho chytilo za srdce ešte skôr, ako si to stihol uvedomiť on sám. Talentovaný študent herectva Dávid Kakaš.

Dávid, ešte len študuješ herectvo, no i napriek tomu si sa už stihol dostať do povedomia divákov. No poďme od začiatku, pretože viem, že herectvo nebolo tvojim vysnívaným povolaním. Ako si sa teda k nemu dostal?

Máš pravdu, hovoril som si, že chcem byt stolár po dedovi. K herectvu som sa dostal ešte v čase, keď som chodil na základnú školu. A musím povedať, že som k nemu prišiel ako slepé kura k zrnu. Boli sme vonku s chalanmi a kamarát chodil do ZUŠ-ky. Jedného dňa mi povedal: Dávid, poď aj ty! A ja som šiel. Začal som chodiť do ZUŠ-ky Ludus. A tam to celé začalo. 

Ako to pokračovalo?

Po prvej hodine som si myslel, že už to robiť nebudem, ale atmosféra, ktorá tam panovala, mi nedala inak a pokračoval som. Chodil som tam celých 7 rokov a pripravoval som sa tam aj na prijímačky na VŠMU. Nechcel som ísť na konzervatórium, a tak som si vybral masmediálnu školu v Bratislave. Tam som doštudoval 4 roky a na VŠMU ma vzali až na druhýkrát. Popravde, nedostával som impulz od ľudí, že sa mám venovať herectvu, skôr som to chcel ja sám a rodina ma v tom potom už veľmi podporovala. 

V akých divadelných predstaveniach si už hral?  

Prvý dotyk s profesionálnym javiskom a hercami som zažil v divadle Ludus, keď nás režisér Peter Kuba zavolal robiť Knihu džunglí. Alternoval som sa tam s mojim dlhoročným kamarátom Peťkom Kissom. Následne sme robili s nezávislým divadlom inscenáciu Prípad B.umerang. Založili sme si divadlo – ZnudyLudu, s ktorým sme chodili hrávať po školách. Tú inscenáciu som mal veľmi rád a niesla názov – Kým nacionalista zakikiríka. Ďalej sme spravili v divadle Ludus od Maurice Maeterlincka – Modrého vtáka. V divadle – ZnudyLudu sme neskôr spravili druhú inscenáciu – Zamračené miestami vratky DPH. V prvom ročníku na VŠMU nás celý ročník pozvali do SND do predstavenia Divadelný román, ktorý režíroval tandem z Čiech SKUTR. Bola to obrovská skúsenosť vidieť pracovať tak skúsených hercov. A momentálne sa teším do 3. ročníka, v ktorom sa už budú robiť divadelné predstavenia na škole. 

Prezraď, akí sú naši slovenskí herci v tvojom ponímaní… Naozaj je to tak, že si začínajúcich hercov zoberú tzv. pod svoje krídla a snažia sa im čo najviac pomôcť?    

Stretol som sa s mnohými známymi osobnosťami, ktoré boli pre mňa inšpiráciou. Moja skúsenosť s nimi je taká, že vždy sa ku mne chovali milo a empaticky. Boli ochotní mi poradiť a posunúť ma vpred. Jednoducho som z nich cítil veľkú inšpiráciu. A stále tomu nie je inak. 

Kedy si si povedal, že herectvo je povolanie, ktorým sa chcem živiť?  

Ono to išlo ruka v ruke s Ludusom. Tam som si povedal, že chcem ísť na VŠMU. Nevedel som, či ma to bude živiť. To neviem doteraz, ale je to určite niečo, čo ma napĺňa.

Kedy si sa ocitol pred kamerou po prvý raz?

Na malých postavách počas strednej školy. Chodil som na castingy, častokrát neúspešne, ale nikdy ma to neodradilo. Myslím si, že takých ešte bude, ale o tom to je. Človek sa stále učí a neúspech by ho nemal odradiť.   

Do povedomia divákov si sa dostal hlavne vďaka úlohe Števka v seriáli Nový život. Prezraď, aké boli tvoje pocity pri natáčaní tohto seriálu? 

Mal som stres. Bola to prvá väčšia postava pred kamerou. Cely štáb, ktorý tam bol, mi ale pomohol odbúrať stres a cítil som sa tam veľmi príjemne. 

Števko bol z detského domova. Muselo byť ťažké stvárniť túto postavu… Stretol si sa s niekým z detského domova? Vedel si sa vžiť do tejto úlohy? 

Keďže som sa vo svojom živote stretol s deťmi z detského domova, nebolo pre mňa náročné sa inšpirovať týmto prostredím. Každopádne by som chcel podotknúť, že som sa neviazal na deti z detského domova a nestaval som túto postavu výhradne inšpiráciou z nich. Pretože s mnohými vlastnosťami, ktoré mal Števo, som sa nestretol pri deťoch z detských domovov. Nechcel by som zase postavu Števa škatuľkovať, pretože každý človek je iný. Do značnej miery mi pomáhal pripomienkami režisér a postupne sa z toho vyformoval tento charakter.  

Vytvoril si si počas natáčania tohto seriálu aj nejaké nové priateľstvá?  

Množstvo nových priateľstiev, za ktoré som veľmi vďačný.

Čo ti dalo účinkovanie v tomto projekte?

To, čo som si bol schopný z toho zobrať. Skrátka, naučil som sa veľmi veľa nového. Určite je toho stále veľa, v čom sa môžem zlepšovať. Je to podľa mňa nekonečný proces, to ma na tom baví. 

Uvidíme ťa túto sezónu na obrazovkách?

V epizódnych postavách, áno. A čo bude ďalej, ešte nikto nevie…