Šéf slovenskej exekutívy volal na Devíne po nenávisti. Cyrilo-metodské oslavy boli hrubou straníckou propagandou

Bývalý nádejný komunistický káder, dnes slovenský premiér, sa objavil na cyrilo-metodských oslavách na Devíne v tak trochu zapáchajúcom politickom tričku. Je to rovnako komické, ako keby sa Josef Goebbels alebo ideológ rasizmu Alfred Rosenberg objavili po vojne ako reinkarnovaní demokrati a začali trepať litánie o slobode a rovnosti etník.

Rovnako zábavné je sledovať, keď ruský prezident V. V. P., kedysi nádejný káder na šéfa v KGB a člen Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ), sa dnes donekonečna prežehnáva v „sobóre“, pravoslávnom chráme.

Ako sa spomienka na christianizáciu Veľkej Moravy zvrhla na politizáciu slovenskej straníckej scény

Politika a náboženstvo k sebe nemajú ďaleko, čo je, samozrejme, poľutovaniahodné. Na cyrilo-metodskej tradícii sa kedysi už pokúsil parazitovať napr. Milan Klusák, niekdajší minister kultúry Československej socialistickej republiky. V roku 1985 (7. 7.) sa zúčastnil na cyrilo-metodskej púti v moravskom Velehrade, kde mal trápny prejav, ale účastníci, ktorých na tejto púti rátali na státisíce, ho vypískali. Nešlo až tak úplne o kresťanský entuziazmus pískajúcich účastníkov, ale o politický postoj. Režim zrozpačitel, bol urazený, ale nevedel, kde je sever, pretože s Sovietskom zväze sa začala perestrojka a generálny tajomník KSSZ sa tiež v sobóroch začal spoločne s manželkou prežehnávať. Ale tohto komunistu nikdy nevypískali, predstavoval nádej na zmenu.

Slovenského premiéra na Devíne tiež nevypískali, neprišiel tam trepať z vôle božej, ale ako demokraticky zvolený najvyšší politik exekutívy. Jeho miesto „drístoša“ v úlohe národného barda by iste rád zaujal nejaký predseda pravovernej národoveckej a údajne stopercentne kresťanskej strany (SNS), ale tomu slovenský premiér s mikrofónom pred čumákom nedovolil dominovať. Nechal si hlásnu trúbu pre seba a hoci asi nerád, aj pre svojho bývalého poskoka a „zradcu“ Pellegriniho.

Politická réžia bola neodškriepiteľná, nenávisť a pomstychtivosť jasné ako slnko

O pánubohu, Ježišovi a prínose vierozvestcov Cyrila a Metoda pre šírenie kresťanského náboženstva ste v expozé premiéra nepočuli ani slovo.

Mimochodom, paralelne, resp. krátko predtým sa na národnej cyrilo-metodskej púti v Nitre zúčastnili prezident Slovenskej republiky, jej bývalý prezident a súčasný minister zahraničia. Nechali sa ochotne fotiť ako trio, vždy boli predsa dobrí kresťania. Ibaže všetci traja boli alebo sú členmi politickej strany HZDS, SMER alebo ich odrody týchto strán.

V prejave premiéra však nebolo nič počuť o prínose Cyrila a Metoda pre christianizáciu Slovenska. Prevážila nenávisť a vyzeralo to, že keby Cyril a Metod žili dnes, stali by sa jednoznačne členmi postkomunistickej nacionalistickej strany, na ktorej čele sa momentálne nachádza. Pripomína to spomienkové akcie v bývalej pofebruárovej Československej, resp. Československej socialistickej republiky. Keď sa k slovu pri príležitosti výročí narodenia alebo úmrtia Jána Husa alebo J. A. Komenského hlásili ku slovu komunistickí politici alebo vedátori, človek musel získať dojem, že títo velikáni dejín mali vlastne smolu, že vtedy ešte neexistovala KSČ. Inak by do tejto strany po zrelom uvážení a odhodení náboženských okuliarov neodkladne vstúpili. Inak papaláši zneužívali, ako inak, ich mená na útoky proti „kapitalistom“.

Dnešný politický odkaz na Cyrila a Metoda, patrónov Európy, je úbohý

Šéf slovenskej exekutívy volal 4. júla na Devíne po nenávisti. O láske a zmierení ani muk. Skôr rozdúchavanie primitívneho nacionalizmu (nie vlastenectva) smerom proti nepriateľom, ktorí sa postavili proti moskovskej panovačnosti. My sa diktátu Európskej únie nepoddáme, máme svoju hrdosť, nebudeme „servilní“! Na prvom mieste sa v prejave umiestnili údajné národno-štátne záujmy, nie kresťanský odkaz vierozvestov, ktorí práve tento mýtus prišli rozbiť a hlásali (ako Ježiš) niečo nadštátne a nadetnické.

Ale, ako hovorí latinský výrok (jeho autor nie je presne známy), tempora mutantur, et nos mutamur in illis – časy sa menia a my sa meníme s nimi.

Autor je bezpečnostný expert.

395