USA posielajú Ukrajine nové zbrane, tá čelí najväčšej kríze vysídľovania na svete. Čo zásadné ešte priniesla vojna v posledných dňoch?

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: Telegram

K dnešnému dňu (nedeľa 5.6.) je to 102 dní odkedy zaútočilo Rusko na Ukrajinu. Koniec jeho invázie je zatiaľ v nedohľadne. Čo priniesol tento týždeň v súvislosti s vojnou? Prečítajte si tie najdôležitejšie informácie.

V novej správe nezávislého ruského webu bolo potvrdených viac ako 3-tisíc zabitých ruských vojakov v boji na Ukrajine. Správa založená na miestnych správach, príspevkoch na sociálnych sieťach a potvrdeniach od rodín mŕtvych uvádza, že overila celkovo 3 043 úmrtí z vojny v Kremli na Ukrajine. Posledné oficiálne čísla zverejnené ruským ministerstvom obrany 25. marca potvrdili 1 351 mŕtvych. Západné spravodajské služby odhadli ruské straty na životoch okolo čísla 10-tisíc, aj keď ukrajinskí predstavitelia uviedli oveľa vyššie čísla.

Lídri Európskej únie sa dohodli na zákaze väčšiny dovozu ropy z Ruska. Tento krok je súčasťou najnovšieho balíka sankcií proti Moskve, ktorý zadržalo Maďarsko a ďalšie členské štáty, ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na ruskú ropu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že embargo sa bude do konca tohto roka vzťahovať na približne 90 % dovozu ropy z Ruska do Európskej únie. Maďarský premiér Viktor Orbán však prinútil EÚ prijať zákaz výlučne námorných zásielok ruskej ropy. Dodávky, ktoré sú pre Maďarsko, Slovensko a Českú republiku kritické, zákaz neovplyvní.

Ukrajinský futbalový tím vyhral na Škótskom 3:1 a má šancu kvalifikovať sa na tohtoročné majstrovstvá sveta. Zápas v Glasgowe bol prvým súťažným zápasom ukrajinského tímu od invázie Ruska. Ďalej sa stretnú s Walesom. Ruský tím dostal zákaz činnosti a ukrajinský tím dostal navyše niekoľko mesiacov na prípravu. Ukrajina sa nekvalifikovala na majstrovstvá sveta od roku 2006.

USA posielajú na Ukrajinu pokročilejšie raketové systémy a muníciu, nie však na streľbu proti Rusku. Ako súčasť nového balíčka vojenskej pomoci sú aj zbrane s dlhším doletom. Suma balíčka sa odhaduje na 700 miliónov dolárov. Prezident Biden napísal, že nové zbrane umožnia Ukrajincom presnejšie údery. Zároveň zdôraznil, že “nepodporujeme ani neumožňujeme Ukrajine udrieť za jej hranicami.” Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov varoval, že zbrane zvyšujú riziko vypuknutia priameho konfliktu medzi Ruskom a USA. Nemecko Ukrajine taktiež prisľúbilo ťažké zbrane vrátane systému protivzdušnej obrany.

Biely dom tiež oznámil nové sankcie proti ruským predstaviteľom a oligarchom. Cieľom je zakročiť proti vyhýbaniu sa existujúcim trestom a zvýšiť tlak na prezidenta Putina a jeho spojencov. Sankcie sú v spolupráci s 30 ďalšími krajinami. Patria medzi ne ciele ako jachty a maklérske spoločnosti, o ktorých administratíva hovorí, že sú prepojené s Putinom a jeho úzkym kruhom ľudí.

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: Telegram

Deň po tom, ako USA ohlásili nové sankcie na ruských predstaviteľov a oligarchov, Európska únia tiež zintenzívnila sankcie voči ruským vojenským veliteľom, ktorých blok označuje za „mäsiarov“ Buče a Mariupoľu. Na novej čiernej listine je aj bývalá gymnastka Alina Kabaeva, o ktorej sa hovorí, že je „úzko spojená“ s Putinom, dospelé deti hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, ale aj Arkady Volozh, ktorý okamžite odstúpil z funkcie generálneho riaditeľa ruského technologického gigantu Yandex. 

Ukrajina pri prvom zvýšení od začiatku vojny viac ako zdvojnásobila úrokovú sadzbu na 25 %. Centrálna banka najprv zmrazila svoju 10 % sadzbu, teraz ju zvýšila na najvyššiu úroveň za posledných sedem rokov. Cieľom je spomaliť nárast inflácie a podporiť menu krajiny, nakoľko sa očakáva, že vojna zníži ukrajinskú ekonomiku o viac ako tretinu.

Viac ako 2 milióny Ukrajincov sa vrátili do krajiny po tom, ako sa najsilnejšie boje presunuli z hlavného mesta. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž Frontex uviedla, že teraz sa viac ľudí vracia na Ukrajinu, ako odchádza. Agentúra OSN pre utečencov ale tvrdí, že Ukrajinci zažívajú “najväčšiu krízu v oblasti vysídľovania na svete”, pričom na Ukrajine je vysídlených 7,1 milióna ľudí a viac ako 6,5 milióna utečencov.

Ruské jednotky, ktoré okupujú ukrajinské mesto Mariupoľ, stále držia v zajatí mužov – civilistov a posielajú ich do preplnených táborov v tejto oblasti. Novinárom to v Kyjeve povedal starosta mesta Vadyn Boichenko. V zdevastovanom meste, ktoré je pod plnou kontrolou Ruska, zostáva asi 100-tisíc obyvateľov. Ďalej tvrdí, že jedlo a pitná voda sú vzácne a nie je tam elektrická energia, nefungujú ani mobilné telefóny. Tisícky tiel sú pochované iba v plytkých, provizórnych hroboch. Jemu sa z mesta podarilo utiecť ešte pred útokom Ruska.

Ruský prezident Vladimir Putin obvinil Západ, že „prenáša zodpovednosť“ na Rusko za hroziacu globálnu potravinovú krízu. Ruské sily obsadili veľkú časť ukrajinského pobrežia, no Kremeľ pripisuje zablokovanie dodávok potravín západným sankciám a ukrajinskej obrannej ťažbe čiernomorských prístavov. Senegalský prezident Macky Sall, ktorý vedie Africkú úniu, po stretnutí s Putinom naTwitteri uviedol, že ruský líder „vyjadril pripravenosť uľahčiť“ vývoz pšenice. V rozhovore pre štátnu televíziu Putin povedal, že Rusko nezaútočí na dodávky obilia, ak Ukrajina odmínuje vody. Pripustil tiež možnosť, že by export mohol ísť cez Bielorusko, čo by si ale vyžadovalo zrušenie sankcií voči tejto krajine.