Vladimíra nemala ani tridsať, keď sa stala sa riaditeľkou nemocnice. Workoholizmus jej ale ničil život. Dnes má vlastné vinárstvo a pilotuje lietadlo

Pilotovanie si ju okamžite získalo. Zdroj foto: Château Rúbaň

Muži pracujúci na vysokých pozíciách sú cieľavedomí, ženy sú, žiaľ, často workoholičky. S vysokým pracovným nasadením začala Vladimíra Ollé hneď po ukončení vysokej školy. Má za sebou závideniahodnú kariéru. Po narodení detí však dokázala zmeniť svoj život od základov. Dnes s manželom vlastnia úspešné vinárstvo Château Rúbaň a okrem vinárčenia sa s venuje naozaj netradičnému koníčku.

Vladimíra Ollé vyštudovala diplomaciu a medzinárodné vzťahy a hneď po škole sa zamestnala na ministerstve. „Práca ma veľmi bavila, no zmenilo sa v nej vedenie a už som sa tam necítila komfortne,“ spomína. V tom období dostala lákavú ponuku – manažovať nemocnicu v okrese Dunajská Streda. Nemala ani tridsať rokov, keď sa stala riaditeľkou nemocnice s poliklinikou. O pár rokov neskôr prišla ďalšia lukratívna ponuka. Mala rozbehnúť nový hotel. „Asi to znie lákavo, lenže ja som sa desať rokov nevenovala ničomu inému, len práci. V robote som sedela aj dvanásť hodín denne, nič také ako dovolenky som nepoznala, všade som chodila s telefónom, ktorý som nevypínala ani v noci, ani cez víkendy. Pracovné tempo bolo nenormálne,“ spomína s odstupom. Skĺbiť náročný pracovný život so súkromím je veru náročné. Vie o tom aj Vladimíra. „Dokonca mi pre to, že som bola stále v práci a v šialenom nasadení, skrachovalo manželstvo. Jednoducho sme s prvým manželom na seba nemali čas.

„Moje pracovné tempo bolo nenormálne,“ spomína s odstupom času na svoju kariéru Vladimíra Ollé. Zdroj foto: Château Rúbaň

Prehodnotenie priorít

Zlom v jej živote nastal, keď sa jej v druhom manželstve narodil syn. „Posledné povinnosti v hoteli som vybavovala v stredu a v sobotu sa mi narodil. V pracovnom nasadení som bola naozaj do poslednej chvíle.“ Možno by ste si pomysleli, že workoholičku ťažko niečo zmení, v prípade Vladimíry Ollé to však bolo iné. Milovala svojho syna a chcela s ním tráviť všetok svoj čas. Nechcela ho zveriť pestúnke alebo ho umiestniť do jasličiek. „Aj keď sa všade píše o superženách, ktoré zvládajú materstvo aj kariéru, nebol to môj prípad. Priznávam, že na začiatku, keď som vystúpila z profesijného kolotoča, to pre mňa bolo ťažké, lebo starať sa o bábätko nie je práve intelektuálna činnosť. Frustrovalo ma aj to, že som popri tom pracovať nevládala. Lenže nič krajšie, ako mať deti nepoznám, takže som sa zmierila s tým, že kariéra musí ísť chvíľu bokom. No a z prvej materskej som plynule prešla do druhej.“

Po hektickej práci, kedy strávila v zamestnaní aj 12 hodín, prišlo materstvo a vtedy prehodnotila svoje priority. Zdroj foto: Château Rúbaň

Zasiahol osud

Ako deti rástli, uvedomovala si, že ju už tak nepotrebujú a nastal čas na sebarealizáciu. Nájsť však prácu, ktorá by ju celú nepohltila, je náročné. Zasiahol však osud. S manželom kúpili polorozpadnutý kaštieľ v obci Rúbaň v blízkosti Nových Zámkoch. „Kaštieľ dlhé roky slúžil ako domov pre vyslúžilé rádové sestry a kňazov, takže len chátral. Keď sme sem s manželom chodievali, a chodili sme naozaj často, prostredie nám prirástlo k srdcu. Predsa len, je tu krásne. Pokoj a božské ticho, ktorého by sme sa už asi nedokázali len tak vzdať.“ Čo však s takým obrovským priestorom? Zvažovali vybudovať tu domov seniorov, farmu či penzión. A potom prišiel nápad – vinárstvo! Písal sa rok 2012 a z pôvodne malého vinárstva Château Rúbaň sa stalo prestížne vinárstvo s oceneniami z celého sveta. Okrem vinárstva sa dnes v kaštieli nachádza aj reštaurácia a niekoľko hotelových izieb. „Konečne začínam mať vyrovnaný život. Aj pracujem, aj sa venujem rodine, dokonca mám trošku času aj na seba a svoje koníčky. Je to aj preto, že mám v tíme skvelých ľudí.“

Z polorozpadnutého kaštieľa vzniklo vyhľadávané vinárstvo a penzión. Zdroj foto: Château Rúbaň

Netradičný koníček

Popri práci sa začala intenzívne venovať behu. Žiaľ, svojej vášni sa musela vzdať. „Musela som prestať zo dňa na deň. V septembri 2020, tri týždne pred pretekmi na 117 kilometrov, som sa z tréningu ledva dostala domov. Neskutočne ma boleli kríže a tŕpla mi pravá noha. Na druhý deň som takmer nedokázala chodiť. Vyšetrenia ukázali, že mám zničené platničky. Po dvoch rokoch rehabilitácie a cieleného cvičenia ťažkosti ustúpili a opäť som začala behať, ale iba pozvoľne, tak desať kilometrov. Nechcem sa opäť preťažovať, rada by som sa raz k ultramaratónu vrátila, ale nie za každú cenu.“

A keďže je Vladimíra žena plná prekvapení, vrhla sa na ďalší, tentokrát netradičnejší koníček – pilotovanie. „Myšlienkou, že sa naučím pilotovať lietadlo, som sa začala zaoberať pred dvoma rokmi, keď sme ako rodina sedeli v lietadle a pilotoval môj manžel. Ako športový pilot lieta už niekoľko rokov, ale vtedy, keď sme prvýkrát leteli všetci spolu, mi napadlo, že by bolo fajn, ak by som z bezpečnostných dôvodov vedela pilotovať aj ja. Predsa len, prihodiť sa môže čokoľvek…“ Počiatočný strach z výšok vystriedala vášeň. „Znamená pre mňa slobodu, nové možnosti a pomáha mi v živote nazerať na veci s nadhľadom,“ uzatvára svoj nevšedný príbeh Vladimíra Ollé.