Navaľnému sa vzdor proti novej ruskej aristokracii neoplatil. To, čo sa mu stalo, nie je nič zvláštne na ruské pomery

Ťažko niekedy niekto dokáže, že za smrťou A. A. Navaľného (smrť v mladom veku 47 rokov) stoja ruskí neoeštébáci (neokágebáci ) pod zánovným, nenápadným menom FSB Федеральная служба безопасности Российской Федерации.

Pre nás, negramotných ignorantov, je to názov pre ruských „tajných“ a preložili by sme ho voľne ako „federálna bezpečnostná služba Ruska“. Tá, treba pripustiť, prevzala všetky praktiky bývalej cárskej ochranky a jej sovietskych nasledovníčok od Čeky, NKVD až po KGB.

Ťažko niekto dokáže, že FSB stála za zavraždením Anny Politkovskej, Borisa Nemcova, zbeha Alexandra Litvinenka, alebo za znetvorenie tváre bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka (asi si to urobil sám pri ťarbavom narábaní s plynovým sporákom) a iných bezmenných kritikov režimu. Tajné služby tak pracujú, vraždy tvoria náplň ich práce. Je však rozdiel medzi likvidáciou zločincov (tak to robí aj izraelský Mosad) a zabíjaním či únosmi kritikov režimu. To bola a je skôr prax Ruska, islamistických teroristov a postfašistických režimov v Latinskej Amerike. Travičstvo novičokom je len modernizácia odvekého vraždenia odporcov a ako hovoria špecialisti na dejiny vedy a techniky, čudujte sa alebo nie, do Európy k nám kedysi prišlo z Európy – z Talianska.

Čo sa prihodilo Alexejovi Anatolievičovi?

Nič až také zvláštne na ruské pomery. Koniec koncov, podľa v poradí štvrtého premiéra Slovenskej republiky z čias predvolebného rečnenia bol Navaľnyj (voľne interpretujem, ale dobre si pamätám) oplan a zločinec, ktorého právom (!) uväznili.

Navaľnyj podľa dostupných údajov – inak rodák z privilegovanej moskovskej oblasti – začínal ako právnik. Časom sa z neho stal výrazný kritik režimu a začal hlavne na platforme You Tube útočiť na totálne skorumpovaný systém najväčšieho štátu sveta zvaného Ruská federácia. A úroveň korupcie v Rusku by občanom ruského koloniálneho impéria mohli Ukrajinci len závidieť (hovorím z vlastnej skúsenosti). Mal – najmä v moskovskej oblasti – veľa sympatizantov a keď kandidoval na starostu (na Slovensku primátora) Moskvy, dostal 27 % hlasov. Mimochodom viac, ako dostala dnes vládnuca strana SMER pri voľbách na celom Slovensku v jeseni 2023. A to je Moskva dvakrát ľudnatejšia ako Slovensko a okolie aj so Záhorím.

Ibaže Navaľnému sa jeho vzdor proti novej aristokracii neoplatil. Ruského kritika ruskej korupcie ruské súdy odsúdili za korupciu. Najprv na relatívne nízky trest, medzitým sa sám otrávil nebezpečnou látkou, nemeckí lekári ho sotva zachránili a on, hlupák, sa dobrovoľne vrátil do Ruska, kde ho hneď zatkli, uväznili a „naparili“ mu postupne dvadsať (pred jeho smrťou zatiaľ len devätnásť) rokov. Prečo sa vracal, keď musel vedieť, že ho strčia do „basy“? Odpoveďou bude láska. Láska k Rusku, ktorá sálala aj z takých disidentov ako A. Solženicyn alebo A. Sacharov. Toho prvého z Ruska vyobcovali, toho druhého poslali do vyhnanstva nie až tak za polárny kruh, stačilo malomesto Gorkij, kde sa mal ešte lepšie ako v Moskve a dovolili mu tam používať internet v čase, keď ešte nebol poriadne bežný ani v Japonsku a konať prednášky na tamojšej hlavnej univerzite, kde sa kajal zo svojej protisovietskej činnosti.

Navaľnyj navyše dobre vedel, že neokágebáci si ho nájdu, nech sa bude skrývať kdekoľvek. Skôr či neskôr by ho našli mŕtveho a agentúra TASS by priniesla overenú správu, že skočil pod vlak z „nešťastnej lásky“ k nemenovanej Nemke tureckého pôvodu.

Takže sa do Ruska dobrovoľne vrátil. Nakoniec ho previezli do luxusného výchovného zariadenia za polárnym kruhom (trestanecká kolónia s láskavou starostlivosťou pre prominentov asi dve tisíc kilometrov od Moskvy), kde značnú časť pobytu strávil na „samotke“ tak 3 x 2 metre štvorcové v príjemných subtropických teplotách (plus-mínus 30 stupňov pod nulou). Ruské úrady boli presvedčené, že „sa polepší“, preto taký mierny trest.

A. Navaľnyj pred rokmi s manželkou. Zdroj FOTO: FB AN

Kontroverzie osobnosti Navaľného

A. A. Navaľnyj sa nikdy netajil tým, že je ruský nacionalista, čo sa dá ale ľahko zmierniť názvom „patriot“, ktorým Navaľnyj nepochybne bol. Trochu taký prístup k realite poznám z Floridy, ktorú úplne ovládli kubánski nacionalisti. Všetci milujú Kubu a všetci sa tam chcú vrátiť, ale uprednostňujú návrat po ceste, ktorý pripomína trasu známu ako Via Appia. Na nej cestou do Ríma stáli ako memento mori kríže ukrižovaných otrokov a iných, ktorí sa pridali k legendárnemu Spartakovmu povstaniu proti Rímu. Kubánci na Floride sa tešia, že sa na Kubu budú vracať po podobnej ceste, len ju budú lemovať kandelábre s obesenými kolaborantmi komunistického režimu.

Navaľnyj sa veľmi zdržanlivo vyjadroval k anexii Krymu a nie je známe, že by sa niekedy rozhodne vyjadril v prospech existencie a svojbytnosti ukrajinského národa. Podľa analytika Konstantina Voronkova (samozrejme, exilového Rusa, doma by ho čakali trestanecké kúpele v Soči s raňajkami s kyanidom), ktorý sa stal akoby životopiscom Navaľného, bol ale Alexej Anatolievič človekom, ktorý bol „pozitívnym nacionalistom“ a striktne oddeľoval národ a národnosť. Podľa neho sa Navaľnyj sústredil „na sociálnu, nie etnickú stránku tohto konceptu“. Dokonca cituje jeho vyjadrenie, že „v našej krajine sú 40 % ľudí nacionalisti“ alebo „predstavujú „najrôznejšie fašistické skupiny ako skinheadi, hitlerovci a ďalšia chamraď“.

Ale verte Rusovi, či už sedí v Kremli alebo v redakcii „štvavej vysielačky“ Радио Свобода. Alebo jej televíznej dvojičky Current Time TV (občas tam omylom utrúsia aj zopár slov po ukrajinsky).

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

1 811