Podieľal sa na zostrojení atómovej bomby. Jej smrtonosnosť ho tak zasiahla, že svoju prácu veľmi ľutoval

Atómový výbuch. Zdroj FOTO: pixabay.com

Bol známy ako riaditeľ projektu Manhattan, kde počas 2. svetovej vojny viedol vývoj jadrovej zbrane v tajnom laboratóriu v Novom Mexiku. Neskôr sa podieľal na vývoji atómovej bomby, no po útoku na Hirošimu a Nagasaki svoju prácu na smrtonosnej zbrani veľmi ľutoval. “Stal som sa smrťou, ničiteľom ľudstva,” povedal o sebe J. Robert Oppenheimer.

Robert Oppenheimer, starší brat fyzika Franka Oppenheimera, sa narodil 22. apríla 1904 v New Yorku, kam jeho rodina emigrovala z Nemecka. Robertov otec bol bohatý židovský importér textilu, mama absolvovala maliarske vzdelanie v Paríži a neskôr vlastnila ateliér v New Yorku. Po skončení štúdií na Harvardovej univerzite Robert spolu s Maxom Bornom vypracovali časť kvantovej teórie.

Oppenheimer v roku 1954. Zdroj FOTO: wikipedia.org

V roku 1942 bol zahájený tajný vojenský projekt Manhattan, ktorého cieľom bolo vytvoriť atómovú bombu skôr, než ju vytvoria Nemci. Oppenheimer v rámci projektu viedol výskumné práce, ktorých sa zúčastnilo mnoho vedcov z celého sveta, ktorí utiekli pred nacizmom. Za jeho prácu sa mu dostalo mnoho mimoriadnych uznaní, no keď boli zhodené bomby na Hirošimu a Nagasaki a zistil, akú majú v skutočnosti ničivú silu, rezignoval a po skončení vojny zásadne nesúhlasil s akýmkoľvek ďalším vývojom bômb.

Po vyvolaní hnevu viacerých politikov a vedcov svojimi priamočiarymi politickými názormi počas obdobia “Červeného strachu” mu bola vo verejnom a spolitizovanom vypočúvaní v roku 1954 odobratá úroveň “bezpečnostnej previerky”. Pokračoval však vo vyučovaní, písaní a vo výskumnej práci vo fyzike. Ako vedec je najznámejší ako hlavný zakladateľ Americkej školy teoretickej fyziky, na jeho prednášky prichádzali študenti z celých Spojených štátov. Spolu s Enricom Fermim je považovaný za “otca atómovej bomby”. Zomrel v roku 1967 vo veku 62 rokov.

Atómová bomba Fat Man. Zdroj FOTO: wikipedia.org

Ďalšie udalosti, ktoré sa viažu k dnešnému dátumu:

  • 1913: v Petrohrade vyšiel prvýkrát komunistický denník Pravda
  • 1927: Pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovacam gentem vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska a všetkých Slovákov vo svete
  • 1930: bola podpísaná Prvá londýnska námorná zmluva
  • 1970: prvýkrát sa oslavoval Deň Zeme
  • 1971: štart špionážneho satelitu OPS 7899
  • 1984: štart komunikačného satelitu Gorizint-9
  • 1990: Pápež Ján Pavol II. navštívil Bratislavu s cieľom uctiť si pamiatku vierozvestov a patrónov Európy s. Cyrila a Metoda
  • 1992: séria výbuchov kanalizácie v mexickom meste Guadalajara, pri ktorých zahynulo vyše 200 ľudí
  • 2008: stá transplantácia srdca sa uskutočnila v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave
  • 2008: chirurgovia z londýnskeho Moorfields Eye Hospital uskutočnili po prvý raz operáciu, pri ktorej voperovali pacientom bionické oči
  • 2009: najvyššie položenú internetovú kaviareň otvorili v blízkosti základného tábora na Mount Evereste na severovýchode Nepálu. Kaviareň leží vo výške 5180 metrov nad morom