Podieľal sa na zostrojení atómovej bomby. Jej smrtonosnosť ho tak zasiahla, že svoju prácu veľmi ľutoval

Bol známy ako riaditeľ projektu Manhattan, kde počas 2. svetovej vojny viedol vývoj jadrovej zbrane v tajnom laboratóriu v Novom Mexiku. Neskôr sa podieľal na vývoji atómovej bomby, no po útoku na Hirošimu a Nagasaki svoju prácu na smrtonosnej zbrani veľmi ľutoval. „Stal som sa smrťou, ničiteľom ľudstva,“ povedal o sebe J. Robert Oppenheimer.

Robert Oppenheimer, starší brat fyzika Franka Oppenheimera, sa narodil 22. apríla 1904 v New Yorku, kam jeho rodina emigrovala z Nemecka. Robertov otec bol bohatý židovský importér textilu, mama absolvovala maliarske vzdelanie v Paríži a neskôr vlastnila ateliér v New Yorku. Po skončení štúdií na Harvardovej univerzite Robert spolu s Maxom Bornom vypracovali časť kvantovej teórie.

V roku 1942 bol zahájený tajný vojenský projekt Manhattan, ktorého cieľom bolo vytvoriť atómovú bombu skôr, než ju vytvoria Nemci. Oppenheimer v rámci projektu viedol výskumné práce, ktorých sa zúčastnilo mnoho vedcov z celého sveta, ktorí utiekli pred nacizmom. Za jeho prácu sa mu dostalo mnoho mimoriadnych uznaní, no keď boli zhodené bomby na Hirošimu a Nagasaki a zistil, akú majú v skutočnosti ničivú silu, rezignoval a po skončení vojny zásadne nesúhlasil s akýmkoľvek ďalším vývojom bômb.

Po vyvolaní hnevu viacerých politikov a vedcov svojimi priamočiarymi politickými názormi počas obdobia „Červeného strachu“ mu bola vo verejnom a spolitizovanom vypočúvaní v roku 1954 odobratá úroveň „bezpečnostnej previerky“. Pokračoval však vo vyučovaní, písaní a vo výskumnej práci vo fyzike. Ako vedec je najznámejší ako hlavný zakladateľ Americkej školy teoretickej fyziky, na jeho prednášky prichádzali študenti z celých Spojených štátov. Spolu s Enricom Fermim je považovaný za „otca atómovej bomby“. Zomrel v roku 1967 vo veku 62 rokov.

Ďalšie udalosti, ktoré sa viažu k dnešnému dátumu:

• 1913: v Petrohrade vyšiel prvýkrát komunistický denník Pravda
• 1927: Pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovacam gentem vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska a všetkých Slovákov vo svete
• 1930: bola podpísaná Prvá londýnska námorná zmluva
• 1970: prvýkrát sa oslavoval Deň Zeme
• 1971: štart špionážneho satelitu OPS 7899
• 1984: štart komunikačného satelitu Gorizint-9
• 1990: Pápež Ján Pavol II. navštívil Bratislavu s cieľom uctiť si pamiatku vierozvestov a patrónov Európy s. Cyrila a Metoda
• 1992: séria výbuchov kanalizácie v mexickom meste Guadalajara, pri ktorých zahynulo vyše 200 ľudí
• 2008: stá transplantácia srdca sa uskutočnila v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave
• 2008: chirurgovia z londýnskeho Moorfields Eye Hospital uskutočnili po prvý raz operáciu, pri ktorej voperovali pacientom bionické oči
• 2009: najvyššie položenú internetovú kaviareň otvorili v blízkosti základného tábora na Mount Evereste na severovýchode Nepálu. Kaviareň leží vo výške 5180 metrov nad morom