Roky bojovala s následkami tuberkulózy a prekonala päť infarktov. Mária Ďuríčková zasvätila celý svoj život deťom

Spisovateľka Mária Ďuríčková. Zdroj FOTO: FB J. Herlin

Jej knihy patria k základu každej detskej knižnice. Veď si spomeňte, v detstve ste určite siahli aspoň po jednej z nich. Medzi najobľúbenejšie diela Márie Ďuríčkovej patria Danka a Janka, O Guľkovi Bombuľkovi, Domček, domček, kto v tebe býva?, Poslali ma naši k vašim, Čo si hračky rozprávali a iné. Slovenská spisovateľka, scenáristka a prekladateľka Mária Ďuríčková milovala deti, v ich obklopení doslova žiarila, niet divu, že sa im všetko vo svojom živote snažila podriadiť.

Mária Ďuríčková, rodená Piecková, sa narodila v roku 1919 do roľníckej rodiny. V detstve žila vo viacgeneračnom dome, blízkosť starej mamy, ktorá bola rozprávačkou príbehov, priviedla k ľudovej slovesnosti. Hoci v tej dobe znamenalo, že vzdelané dievča nemá príliš šance na vydaj, mama aj babička ju vo vzdelávaní podporovali, ako sa dalo. Zháňali jej knihy a dávali jej takú prácu okolo domu, pri ktorej mohla čítať. Často teda pásavala husi alebo kravy. Vzdelanie napokon získala vo Zvolenskej Slatine, Zvolene a neskôr v Učiteľskom ústave v Lučenci. Práve cesta k učiteľstvu nebola v jej živote jednoduchá. Máriin otec bol prísnym gazdom, ktorý o takomto štúdiu nechcel ani počuť. Rozhodla o tom však slohová práca, ktorú Mária napísala. Tak veľmi dojala učiteľa odôvodnením, prečo by sa chcela stať učiteľkou, že zašiel za farárom aj za notárom a spolu sa vybrali presvedčiť Máriinho otca, aby jej dovolil študovať. Napokon sa im to podarilo.

Ako učiteľka pôsobila na viacerých miestach. Jedným z nich bola aj dedinka Omastiná, kde nastúpila ako dvadsaťdvaročná. V tom čase tam bol riaditeľom školy Vojtech Masaryk, mladý pedagóg, ktorý tiež pochádzal zo skromných pomerov. Aby mohol vyštudovať, zarábal si prácou na píle.

Mária so synom. Zdroj FOTO: FB J. Herlin

Mária bola v Omastinej v tom čase jedinou učiteľkou. Žiaci ju mali veľmi radi, niet divu, spolu s Vojtechom pre nich vytvárali rôzne kultúrne programy a nacvičovali divadelné predstavenia. Obaja vedeli spievať, Mária navyše hrala na husliach a Vojtech ovládal hru na harmóniu. Zistili, že si rozumejú a zakrátko sa zosobášili. Z márie Pieckovej sa stala pani Masaryková, ktorej sa už o rok neskôr narodil syn Janko.

Počas Slovenského národného povstania však postihla mladú rodinu tragédia. Keď mal Janko sotva pár mesiacov, Vojtecha zatkli, väznili a napokon popravili. Po oslobodení našla Mária telo svojho milovaného muža v masovom hrobe v háji Cibislávka pri Bánovciach nad Bebravou. Strata manžela bola pre ňu veľkým utrpením, nedokázala viac zostať v obci.

Jedna z najobľúbenejších kníh pre deti. Príbeh Danky a Janky nesmie chýbať v detskej knižnici. Zdroj FOTO: archív

Odišla do Bratislavy, kde popri zamestnaní diaľkovo študovala na pedagogickej fakulte slovenčinu a ruštinu, no štúdium nedokončila. Ťažké povojnové časy sa podpísali pod jej zdravie a Mária ochorela na tuberkulózu, kvôli ktorej musela pravidelne absolvovať bolestivé zákroky a zotavovala sa v liečebniach. Pre vážne ochorenie musela navyše skončiť s učiteľským povolaním. Deti jej však veľmi chýbali, špeciálne jej syn Janko, o ktorého sa v týchto časoch starali starí rodičia.

K pedagogickému povolaniu sa už nevrátila, no kontakt s deťmi si začala vytvárať prostredníctvom detských časopisov. V roku 1951 sa stala šéfredaktorkou časopisu Družba, o rok neskôr časopisu Zornička a koncom šesťdesiatych rokoch šéfredaktorkou časopisu Slniečko. Od roku 1971 sa už venovala plne svojej literárnej tvorbe pre deti. Okrem vlastnej tvorby sa venovala aj zostavovaniu zborníkov a výberov, v ktorých často siahala po ľudových námetoch a ľudovej slovesnosti. Prekladala aj diela z ruštiny, češtiny a nemčiny. Zomrela 15. marca 2004 v Bratislave vo veku 84 rokov.