Len naivný človek čaká, že straty ruských vojakov na Ukrajine prinesú zvrat. Ľudský život má v ruskej histórii inflačnú hodnotu

Momentálne zažívame každodenné spravodajské drámy o bitku o stredne veľké (na ruské pomery malé) mesto Bachmut v Doneckej oblasti. Pred začiatkom útoku proruských a ruských jednotiek malo niečo medzi 70 až 80-tisíc obyvateľov. Niečo ako naša Trnava, Banská Bystrica alebo Prešov.

Bachmut sa stal akýmsi smutným „mestom-hrdinom“ po Mariupole a jemu podobných. Dnes tam žije v krytoch okolo päťtisíc civilistov a bráni ho hŕstka rusko-ukrajinských obrancov proti obrovskej technickej a vojenskej presile protivníka.

Bachmut alebo Artemisk

V roku 2014 sa mesta zmocnili proruskí separatisti spolu s ruskými vojakmi „na dovolenke“ a premenovali ho na Artemisk, na ktorý ho predtým z názvu Bachmut premenovali boľševici. Keď ho Ukrajinci dobyli späť v roku 2016, v súlade s Dekomunizačným zákonom ho opäť premenovali na Bachmut. Mesto zrejme opäť čaká dobytie ruskými vojakmi a opätovné premenovanie, teraz možno na Prigožinovsk. Názov Putinovsk by bol príliš krikľavý.

Dôveryhodnosť o stratách

Informácie o obetiach na oboch stranách sa líšia. Má sa za to, že straty nepriateľa zveličujú obe strany, ale pre ukrajinskú stranu sú všetky straty tragickejšie. Západ ju podporuje veľmi skromne a nie práve s radosťou, skôr z nutnosti. Ukrajincom pomáha len morálka, ktorú sa ruská strana snaží podlomiť útokmi na civilnú infraštruktúru. Na údaje ukrajinského ministerstva obrany je síce väčšie spoľahnutie ako na notorické ruské historické lži (potemkinovské dediny, Katyň, AIDS vypustený z Pentagónu, Budapeštianske memorandum, minské dohody…), takže neostáva než sa oprieť o stále citované správy z amerického IWS (Inštitút pre štúdium vojny) alebo britského ministerstva obrany.

Aj tu ale narážame na nesúrodý rozpor. V angličtine sa hovorí o počte „obetí“ v radoch vojakov (civilné obete sa uvádzajú oddelene), ale „obeť“ má v angličtine dve dimenzie. Tou všeobecnou sú casualties (ranení), tou druhou fatalities (zabití v boji). Lenže „ranený“ sa môže vrátiť do bojových akcií už o dve hodiny po ošetrení, inokedy po mesiacoch. Ak ostal bez ucha alebo bez nohy, tak len ťažko. Ten zabitý je jasný: bez hlavy už bojovať môžete iba v predstavách Grigorija Alexandroviča Potemkina.

Hodnota ľudského života sa pohybuje od civilizácie k civilizácii

Rusko (ZSSR) napr. obete druhej svetovej vojny aritmeticky vždy menilo. Najprv (po vojne) to bolo šesť miliónov, potom dvadsať, dnes sa počet obetí na sovietskej strane ustálil na 27 miliónov mŕtvych vrátane civilistov (nerátajúc milióny zmrzačených). Ešte aj Nikita Chruščov, šéf Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, ohlásil, že vo vojne proti Fínsku v rokoch 1939 – 1940 zahynul jeden milión sovietskych vojakov. Ukázalo sa, že ich toľko vôbec nebolo, ruské straty v počte mŕtvych proti Fínom boli ale 10: 1, ale to nebolo dôležité. Sovieti uchmatli časť fínskeho územia, na nejakom tom milióne nezáleží.

Tradícia vedenia vojny sa mení pomaly. Ruské ľudské vojenské obete v bitke o Bachmut v r. 2023 sú toho dôkazom. Dovolím si citovať: „Mne bolo nanič, keď sa ruskí generáli… chválili, že disponujú pätnástimi a viacerými miliónmi mužstva.“ Tam pošlú pol milióna, tam iné státisíce… (T. G. Masaryk v knihe Svetová revolúcia).

Cynické mrhanie ľudskými životmi sa neopláca, krátkodobý zisk sa v minulosti často vypomstil rozpadom impérií, kamikadze sem, kamikadze tam, Trockij a Lenin sem a tam, Hitler sem, Hitler tam, Putin sem, Putin kam?

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

949