V prípade konfliktu na Ukrajine sa hovorí o prímerí. To však nič nevyrieši, Rusko sa začne pripravovať na ďalšiu vojnu

Povráva sa, že vraj je v záujme Washingtonu priviesť Ukrajincov k prímeriu. Je to zatiaľ iba v rovine …ológov, všetko závisí od vývoja na fronte. Útočník sa bude usilovať urvať čo najväčší kus spočiatku sľubnej zeme a až tam zaseknúť trvalé hraničné kolíky, napadnutý sa bude snažiť získať späť čo najviac zo svojho územia a zmenšiť podiel ruského zisku z ťaženia na západ.

Pre koho je dobré ukončenie bojov

Ak sa Rusku bude dariť postupne požierať čoraz viac ukrajinského územia (čo sa mu nateraz nedarí), bude síce klamať telom a hovoriť o prímerí, ale nijaké si želať nebude. Podobne Ukrajina. Ak sa jej bude dariť (čo sa jej veľmi nedarí) oslobodzovať stratené územia, nebude chcieť dočasné prímerie, ale prímerie viazané na mier za konkrétnych podmienok. Tými sú nie iba odchod Ruska domov aj s vojnovou mašinériou a navrátenie dobytých území. Ukrajina bude žiadať aj návrat svojich detí zavlečených do Ruska a vysoké odškodné za svoju zničenú zem a svojich zabitých ľudí. Možno bude trvať aj na potrestaní ruských vojnových zločincov a predvedenie Putina pred Medzinárodný súdny tribunál v Haagu na spôsob Slobodana Miloševiča. Posledná požiadavka je, pravda, už úplne z ríše snov.

Prímerie má teda tri scenáre: Rusko okupuje celú Ukrajinu; Ukrajina oslobodí celú Ukrajinu; obe strany sa navzájom tak vyčerpajú, že pristúpia na prímerie.

V tomto prípade sa Rusko ako vojensky silnejší a zdrojovo bohatší hráč začne jednoznačne pripravovať na ďalšiu vojnu. Ibaže by Rusko zachvátili občianske rozbroje vyprovokované trebárs zatiaľ neexistujúcim hnutím NRLM (na neruských národoch záleží), čoho sa však každý racionálny človek desí.

K 70. výročiu podpísania prímeria na Kórejskom polostrove

Prímerie po vojne v Kórei podpísali pred 70 rokmi (koncom júla 1953) a toto prímerie slúži ako odstrašujúci príklad pre Ukrajinu aj pre Západ. Vojnu medzi dvomi Kóreami neukončilo a umožnilo tej severnej vybudovať si jadrový arzenál, ktorým vydiera svet. Je otázne, ako dlho budú môcť USA držať na uzde svoje protektoráty (Japonsko, Južná Kórea, Taiwan), ktoré jadrové programy na nátlak Američanov zmrazili. Stačí jeden prešľap Severnej Kórey a ani sto amerických prezidentov nezabráni tomu, aby do roka a do dňa tieto bohaté krajiny nedisponovali jadrovými zbraňami aj s nosičmi.

Lenže vtedajšie reálne prímerie na polostrove sa s tým iluzórnym rusko-ukrajinským nedá obsahovo porovnať. Severokórejčanov síce vyhnali z juhu a obnovili predvojnovú hranicu, lenže prímerie nepodpísala Južná Kórea, tá to ako obeť agresie odmietla. Podpísal ho len bezvýznamný generál za Severnú Kóreu a čínskych „dobrovoľníkov“. Američania ho podpísali, pretože boli bojujúcou stranou a mali v rukách mandát Bezpečnostnej rady OSN. Na Ukrajine USA nie sú bojujúcou stranou – tú z nich dodávky zbraní ešte nerobia – a nemajú mandát OSN. Za Ukrajinu tak prímerie podpísať nemôžu, môžu na Kyjev len naliehať.

Rusko čaká na starého alebo nového Donalda Trumpa

Niet pochýb, že s Trumpom by Putin nemal také problémy ako s Bidenom. Trump ako americký exprezident, ktorý spochybnil existenciu NATO a vyzval skupinu G-8, aby prijala Rusko späť za člena, by nemal nijaké problémy dať od Ukrajiny ruky preč. Už preto, že pre USA je rusko-ukrajinská vojna politicky veľmi nepríjemná.

Ekonomicky a vojensky nie až tak. Americká ekonomika, na rozdiel od tej európskej, má veľmi slušný rast. Domáci odporcovia americkej pomoci (paradoxne najmä „dems“, teda demokrati), hovoria o ohrození obranyschopnosti krajiny, ale iba zbežný pohľad na štatistiky v otvorených zdrojoch ukazujú niečo iné. USA pokrývajú 50 % svetovej vojenskej pomoci Ukrajine. Americký rozpočet na obranu tvorí 4, 4 % HDP (v Rusku to je 5 – 6 %), ale iba 5, 6 % z tohto rozpočtu ide na pomoc Ukrajine.

Opodstatnené nie sú ani výkriky z Poľska, že „po Ukrajine prídu na rad Poliaci a iní“. Varšava má síce s Ruskom bohaté skúsenosti a vidí mu do žalúdka, dobre ale vie, že na členskú krajinu NATO si netrúfne ani taký psychopat ako bývalý prezident Medvedev alebo vagnerovec Prigožin.

Ale to už je mimo rámec diskusie o prímerí na Ukrajine. Pre tú platí pozmenené heslo „ak chceš ďalšiu vojnu, pripravuj prímerie“.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik