G-20 je zaujímavá monopolistická skupina v mozaike svetových organizácií, k bojujúcej Ukrajine sa najnovšie zachovala hanebne. G-20 predstavuje úctyhodnú skupinu najdôležitejších svetových priemyselných a rozvíjajúcich sa krajín, akúsi menšiu odnož OECD – Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. V tejto organizácii (necelá štyridsiatka členov) má Slovenská republika svoje členské zastúpenie, v G-20 sú však k nájdeniu len tí vyvolenejší, aj keď s pasom s názvom Európska únia sa zasa vo svete až tak nestratíte.
Prestížna svetová platforma
G-20 združuje špičkový kolektív dvadsiatich štátov (ono ich je 19 plus EÚ, ktorá tam má jednotlivé a súčasne kolektívne zastúpenie ako Jednotný vnútorný trh EÚ) a skupina sa môže pochváliť tým, že „má“ väčšinu svetového územia, absolútnu väčšinu svetovej populácie, vykazuje tri štvrtiny globálneho hospodárskeho výkonu, ovláda ohromujúcich 80 % svetového obchodu a členovia dominujú výdavkami na obranu. Niet sa čomu čudovať, do G-20 patria svetoví giganti ako Čína, India, USA, Kanada, Austrália i Rusko, Brazília aj Japonsko. Popri ďalších šťastlivcoch.
Na pravidelných schôdzkach sa stretávajú najmä ekonomickí potentáti (ministri financií, guvernéri národných bánk), ale občas na zasadnutia zavítajú aj také nuly, ako predsedovia vlád a hlavy štátov.
Toto združenie tak vážne konkuruje inej skupinke, ktorá sa nazýva G-8 (po suspendácii Ruskej federácie G-7), čo už je silný polievkový vývar svetovej medzinárodnej elity. G-20 zatiaľ nemá stály sekretariát, aj keď Francúzsko sa o tento počin dlhodobo usiluje. Sídlom sekretariátu sa, samozrejme, nemá stať New York, Tokio či Jakarta, ale Paríž. Súčasne padol aj návrh, aby sa G-20 stala hlavným koordinátorom svetovej ekonomiky, čo by znamenalo vyšachovanie iných hráčov (rozumej G-7 a OECD) z hry o svetový pohár.
Šarapaty s Ukrajinou
Na ostatnom zasadnutí superskupiny v indickon Naí Dillí sa malo rokovať aj o jednom drobnom probléme – o vojne na Ukrajine. Záverečné vyhlásenie G-dvadsiatky síce Rusko nepotešilo, ale Ukrajincov nahnevalo natoľko, že na ňu podráždene reagovalo aj jej ministerstvo zahraničných vecí. Moskva pokojne strávila bezpohlavné konštatovanie dvadsiatky, že nikto nemá právo „násilne sa zmocňovať územia“ (akosi tam vypadol prívlastok „cudzieho“). A že sa „nesmú používať jadrové zbrane“ (tu opäť chýba zmienka o tom, kto sa ich použitím vyhráža). A fádna rezolúcia končí výzvou, aby „štáty konali v súlade so zásadami stanovenými v Charte OSN“. Áno, požaduje sa aj „úplné a bezpodmienečné stiahnutie z teritória Ukrajiny“. (No týka sa to aj Krymu? Ani slovo, len diplomatické floskuly, ale od toho diplomatický jazyk je. Paráda! Kremeľ môže byť spokojný. Keď sa mu na bojisku v Ukrajine nedarí tak, aby oproti pôvodným očakávaniam tých ukrajinských sedliakov prevalcoval „ajncvaj“, v mantineloch medzinárodného ľadového hokeja sa mu vodí naozaj výborne.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik
- Nikita Slovák: Fico k nám pozýva 100-tisíc moslimov. Ako zistí strážca hraníc Šutaj Eštok, či sú títo migranti dobrí?
- Na drámy ako v rakúskom Grazi si musíme začať zvykať. Ale máme aj iné problémy, jednou z nich je histriónizmus švédskej Gréty
- Mávate herpes na perách? Opakovaná infekcia môže zvyšovať riziko vzniku vážnej demencie, tvrdia vedci
- Turisti povedali, ktoré sú najlepšie slovenské jedlá. Nájdete v rebríčku aj to svoje obľúbené?
- Vysvedčenie ako postrach? Školská psychologička radí, ako správne reagovať na koncoročné hodnotenie
- Nikita Slovák: Nebolo by to KDH, keby nezačalo olizovať hodenú kosť