Podľahne slovenčina nájazdu angličtiny? Sotva. Je to trend, ale náš jazyk sa nemusí obávať viac ako iné jazyky

Záplava anglicizmov v slovenskom jazyku sa zmnohonásobuje od 90. rokoch, keď krajiny stredovýchodnej Európy zmenili nielen politickú, ale aj kultúrnu orientáciu. Ale situácia nie je nijako kritická, dokonca je pre slovenčinu lepšia ako v západoeurópskych jazykoch.

Tie vo svojej lingvistickej štruktúre nemajú taký detailný systém skloňovania podstatných mien a časovania slovies, čo sa týka aj zámen a iných jazykovedných ketegórií. Práve tam sú iné jazyky, vrátane slovenčiny, najmenej zraniteľné. Proti vetným členom a skladbe slov (syntaxi) je slovenčina veľmi odolná. Najmenšiu ochranu pred prenikaním angličtiny poskytuje prenikanie pred cudzími slovami, ktoré sú často nepreložiteľné, poprípade je ich preklad zdĺhavý a nepraktický.

Ruština ako vzor pre zdomácňovanie jazykových cudzopasníkov

Nepoznám v našej „najbližšej blízkosti“ jazyk, ktorý by bol tak bezproblémovo schopný prijímať cudzie výrazy ako ruština. Pri hovore, ak vás nenapadne slovanský výraz, ho môžete nenápadne nahradiť (pravda, akceptovaným) poruštenými internacionalizmami, ktorými sa to (najmä klasická literárna ruština) len hemží. Je to hybridný jazyk, ale aj ľudstvo sa vyvíja k hybridizmu. O sto rokov aj v takom Švédsku budete musieť pri hľadaní blonďatého a modrookého Severana vynaložiť veľké úsilie. V ruštine ide v prvom rade o germanizmy, anglicizmy a slová prevzaté z francúzštiny. V modernej ruštine si tiež nelámu hlavu s otrockým prepisom arabských mien. Z takej „Al Qaedy“, „al-Káidy“, „Al-Kàidy“ sa hneď po 11. septembri 2001 stala „Al Kajda“ (= Аль-Каида ) a bolo. Ani ten mäkký znak tam nemusel byť.

Slovenčina v písme doháňa domestikáciu napr. v dvojhláskach, kde jednou hláskou nahrádza dve. Už ťažko by ste našli exotického puristu, ktorý by lekvár či marmeládu označil ako jamm (džem) alebo bol milovníkom jazzu (džezu). K úplnému prispôsobeniu výslovnosti však neprikročila („píše sa ako sa vyslovuje“), takže z Johna je stále John a nie Džon, etc.

Údaje z tlače a z médií

V tejto terminológii sa bežný čitateľ už vyzná horšie, ak nie je fanúšikom konkrétnej domény, menovite športu. Z médií sa dozvie, že hráč to zvládol bekendom, inokedy použil forhend, v treťom sete ho brejkol, inokedy si zvolil správny timing (zatiaľ som sa nestretol s pojmom tajming). Ale na niečo sme si časom zvykli už z prednovembrového obdobia, napr. na krosček, faul alebo na mečbal. Mimo športovej oblasti niečo ďalšie zase apgrejduje, game „sa zatiaľ nepíše ako gejm, serv nie ešte „serf“. Prijali sme aj „badžit“, t. j. rozpočet, „vyrábať zlú povesť“ znamená naopak už produkovať „black PR“. Celkom nedávno mohol byť čitateľ zaskočený správou, že jeden politik si uverejnil nie status na facebooku, ale fejsbúkový profil. Už čakám iba na to, že si prečítam noutbúkový ríport. Deti alebo iní slabší sú zatiaľ v školách šikanované (typicky slovenský výraz), nie bullované. Ale ono to možno príde, časom pribudne aj nezdvojená spoluhláska „l“.

Skôr či neskôr k tomu príde, pretože angličtina napreduje – napriek výstupu Spojeného kráľovstva z EÚ – v informačných technológiách, v medicíne alebo vo vojenskej vede natoľko rýchlo, že jej máloktorý jazyk dokáže stačiť s dychom. Vie ho iba ignorovať a potláčať (maďarčina, francúzština) alebo adaptovať na svoj obraz ako ruština. Jediným východiskom by bol svetový jazyk (napr. esperanto), ale to je (vlastne bol) iba krásny sen. Svet už momentálne svetový dorozumievací prostriedok má, a to bez ohľadu na to, že ako rodný jazyk ho používa len menšina tých, ktorí ho ako-tak ovládajú.

Je to nespravodlivé, ale svet nie je spravodlivý. Ide o jednoduchý analytický jazyk, s ktorým sa prinajmenšom v základných veciach dohodnete v Indii, Číne, Afrike, Latinskej Amerike a možno aj tučniaky v Antarktíde sa ho časom dokážu elementárne ovládať. Veď prečo nie, keď to úspešne dokázali už aj papagáje?

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

380