Dnes má meniny: Jaroslava
Isté je iba to, že bol to posledné. Bol “božský”. Pri príležitosti druhého výročia úmrtia Karla Gotta v Prahe uviedli v októbri 2021 premiéru dokumentu “Karel”. Podujatie bolo nabité celebritami ako Jiřina Bohdalová, Lucie Bílá alebo slovenský režisér Juraj Jakubisko.
V slovenských kinách sa fanúšikovia dočkajú filmu v prvej polovici novembra. Prečo nie, išlo o najúspešnejšieho interpreta československej populárnej muziky a na tom nič nezmení ani pohŕdavý výrok samotného Milana Kunderu (už z parížskeho exilu), že Gott je “idiotom československej populárnej hudby”. Úspešným tento spevák rozhodne bol, získal tucty ocenení, nosiče hudobných albumov sa rátajú na desiatky miliónov. Vyše 40 prvých miest v ankete Zlatý slávik, božským Kájom naspievané pesničky (mnohé z nich legálne plagiáty) dosahujú číslo dva a pol tisíc. A ten tenor, skutočný dar boží! Gott spieval aj v (českej) nemčine, aj v angličtine a ruštine, aj keď to trhalo uši. Ale keď sa dáte do reči napr. v Berlíne východnom alebo západnom – s niekým zo staršej generácie a poviete, že ste zo Slovenska, teda bývalého Československa, často počujete: Oh, Karl Gott!
Ako vyučený elektromontér mal Gott skvelé kádrové predpoklady, ale nie je známe, že by niekedy vstúpil do KSČ, čo mu slúži ku cti. Mnohí ho však označujú za majstra preoblečení a Gott sám nebol k otázkam na svoje politické zázemie veľmi zhovorčivý. K jednej jeho známej pesničke “Hej, páni konšelé” sa vyjadrila aj práve vychádzajúca hviezda československého kolaborantstva so sovietskou okupáciou – Gustáv Husák – v prejave, v ktorom hovorí, že “Gott by chcel na zemi raj, chcel by žiť ako v kapitalizme a pracovať ako v socializme”. Od Husáka celkom úprimné porovnanie štátom riadenej ekonomiky s tou trhovou. To málo, čo sa na Gottov súkromný život podarilo vierohodne nájsť, je jeho pokus emigrovať ešte ako neplnoletý s kamarátom na Západ cez Východné Nemecko (vtedy ešte nemali Berlínsky múr). Na hranici do NDR ich však zadržali, ďalej sa nevie nič spoľahlivé. Práve tak je tajomstvom zahalená jeho emigrácia do Západného Nemecka na začiatku sedemdesiatych rokov. To už bol Gott speváckou ikonou a najvyšší šéf štátu s titulom prvého, resp. generálneho tajomníka sa v televízii vysielanom prejave vyjadril o “Goťáčkovi”, ktorý si peniaze ulial, tak nech si ich užíva. Spory o tom, či Husák najprv kontaktoval Gotta, alebo Gott Husáka, trvajú. Ale nie sú dôležité. Gott sa s bratmi Štaidlovými vrátil do ČSSR a (opäť v televízii) tvrdil, že nešlo o emigráciu, ale o omyl, pretože zabudli požiadať o predĺženie víz. A upozornil, že ako slušný občan sa urýchlene vrátil preto, aby sa mohol zúčastniť na voľbách.
V r. 1977 podpísal tzv. antichartu a predniesol režimistický prejav, ktorý neskôr (samozrejme až po novembri 1989) označil za “osobné zlyhanie”. Pravda, ten prejav mal ďaleko od oduševneného zápalu znormalizovanej herečky a členky ÚV KSČ súdružky Švorcovej, pri ktorom sa herec Ladislav Pešek od poníženia rozplakal. Zažil totiž heydrichiádu. Či udelenie titulu národného umelca bolo odmenou za prorežimný postoj, nie je jasné. Práve tak nie je dokázaná jeho spolupráca s ŠtB, o ktorej sa dosť písalo. Bývalý agent československej rozviedky Josef Frolík vypovedal v Senáte USA v r. 1975, že Gotta naverbovala ŠtB už v roku 1960. V médiách sa objavili aj údaje z prostredia komunistickej polície, že Gott bol sexuálny deviant, pikantnosti o verejnom onanovaní v MHD a iné. Gott sa (samozrejme po novembri 1989) ku kauze vyjadril, že išlo o “provokácie ŠtB” a nevie si ich vysvetliť.
Mimochodom, po afére “kunderiáda”, podľa ktorej mal Milan Kundera ešte ako študent prísť na políciu s udaním, že na vysokoškolskom internáte prebýva agent-chodec, sa vyjadril Josef Škvorecký (tiež legendárny exilový spisovateľ) komentárom, že ak niekto verí údajom z takých “nekontrolovaných a nekontrolovateľných” inštitúcií, akými boli VB a ŠtB, je imbecil. Karel Gott vedel dobre spievať a štátny pohreb mu zrejme pokazila až chartistka Vlasta Chramostová, ktorá skonala paralelne. Prečo má byť Gottovi vystrojený štátny pohreb a chartistke Chramostovej nie? Dilemu vyriešil Andrej Babiš, ktorý sa ako český premiér zasadil za zmenu štátneho pohrebu iba na pohreb so štátnymi poctami.
Autor je bezpečnostný analytik.