Budeme mať dosť ropy? Čo by pre Slovensko znamenalo, keby sa zastavila Družba a svet sa zatriasol v Hormuze

Ropa je pre modernú ekonomiku tým, čím je krv pre ľudské telo. Kým prúdi, všetko funguje. Keď sa tok spomalí alebo zastaví, systém začne cítiť tlak. A Slovensko je na tento tok napojené už desaťročia cez ropovod Družba.

Slovensko je historicky zásobované južnou vetvou ropovodu Družba, ktorá vedie cez Ukrajinu a Maďarsko až do bratislavskej rafinérie Slovnaft. Táto trasa je hlavnou „energetickou tepnou“ krajiny a ročne dokáže pre Slovensko prepraviť približne 5 až 6 miliónov ton ropy.

Ak by „ropa netiekla“, dôvodov môže byť viac – technické poruchy, politické rozhodnutia, vojnový konflikt, sankcie či spor o tranzitné poplatky. Otázka však znie: čo by to znamenalo pre bežného vodiča, podnikateľa či domácnosť?

Krátkodobý výpadok: Nervozita, nie kolaps

Ak by dodávky vypadli na niekoľko týždňov, Slovensko má k dispozícii štátne hmotné rezervy približne na 90 dní, ako vyžadujú pravidlá EÚ.

V praxi by to znamenalo mierne zdraženie palív – rádovo o niekoľko centov na liter – a zvýšenú nervozitu na trhu. Logistika by pocítila tlak, ale systém by fungoval ďalej. Podobne, ako keď sa na diaľnici zúži jeden pruh – premávka sa spomalí, no nezastaví.

Mesiace bez Družby: Drahšia jazda aj vyššia inflácia

Ak by sa tok ropy neobnovil mesiace, Slovensko by muselo siahnuť po alternatívach. Jednou z nich je ropovod Adria, ktorý privádza ropu z chorvátskeho prístavu Omišalj cez Maďarsko. Technicky je to možné, ekonomicky však drahšie.

Dôsledky?

benzín a nafta by mohli zdražieť o 15 až 30 centov na liter,
doprava a výroba by mali vyššie náklady,
inflácia by sa opäť rozbehla rýchlejším tempom.

Pre ekonomiku by to bolo ako trvalé jazdenie do kopca – motor ide, ale spotreba rastie.

Keď sa pridá svet: Citlivý bod menom Hormuzský prieliv

Kým Družba je regionálna tepna, Hormuzský prieliv je globálna aorta. Spája Perzský záliv s Indickým oceánom a denne ním prejde približne 17 až 20 miliónov barelov ropy – asi pätina svetovej spotreby.

Cez tento úzky morský koridor vyvážajú ropu krajiny ako Saudská Arábia, Irán, Irak, Kuvajt, Spojené arabské emiráty či Katar. Okrem ropy tadiaľ prúdi aj veľká časť svetového exportu LNG.

Ak by sa tento „ventil svetovej energetiky“ zablokoval, ceny ropy by vyskočili tak rýchlo, ako keď sa prudko zatiahne ručná brzda na rozbehnutom aute. V extrémnom scenári by sa mohli vyšplhať nad 120 až 150 dolárov za barel.

Čo by to znamenalo pre cenu benzínu?

Cena na pumpe sa skladá približne z polovice z daní, z tretiny až dvoch pätín z ceny ropy a zvyšku tvoria náklady na spracovanie, logistiku a marže. To znamená, že rast ceny ropy sa neprejaví jedna k jednej, ale citeľne áno.

Ak by dnes benzín stál 1,70 € za liter a globálne ceny ropy výrazne stúpli, mohli by sme sa dostať na úroveň 2,05 až 2,10 €. V kombinácii výpadku Družby a problémov v Hormuze by krátkodobo nebola nereálna ani hranica 2,20 € – v extrémnom krízovom scenári dokonca 2,40 €.

Pre porovnanie – počas energetickej krízy v roku 2022 sa ceny na Slovensku dostali nad 1,90 € za liter – a ekonomika to ustála.

Máme dôvod na paniku?

Nie. Slovensko dnes nie je v rovnakej situácii ako pred desiatimi rokmi. Existujú alternatívne trasy, štátne rezervy a väčšia pripravenosť EÚ koordinovať postup. Navyše, vláda môže dočasne upraviť spotrebnú daň či inak tlmiť cenový šok.

Energetika je síce citlivá na geopolitiku, no zároveň je to oblasť, kde sa trhy a štáty rýchlo prispôsobujú. Ropa si cestu väčšinou nájde – otázkou je len za akú cenu.

Budeme mať dosť ropy? Pravdepodobne áno. Otázka, ktorá zostáva otvorená, znie skôr: Koľko za ňu budeme ochotní zaplatiť?

263