Dnes má meniny: Marcel
Mirka pochádza z východného Slovenska, no od čias štúdia na vysokej škole je jej druhým domovom Bratislava. Vyštudovala dve vysoké školy, produkčne pracovala na úspešných seriáloch Búrlivé víno, Chlapi neplačú, Sestričky a Červené pásky, no je aj mamou dvoch detí. Ako dokázala skĺbiť náročnú prácu, rodinu a aké to je, keď sa v manželstve stretnú produkčná a kameraman?
Tvoja mamina, ale aj bratia pracujú v zdravotníctve, no ty si sa rozhodla ísť študovať odbor Slovenský jazyk a literatúru do Bratislavy. Nezvažovala si pokračovať v rodinnej „tradícii“ a zvoliť si medicínu?
Vieš, čo je paradox? Že počas strednej školy odo mňa okolie očakávalo, že pôjdem študovať medicínu, no najbližšej rodine to, snáď, ani nikdy nenapadlo. Doma sme sa o tom vôbec nerozprávali. Od malička som všetko a všade organizovala, mala milión krúžkov, spolkov a organizácií, ktorým som pomáhala vytvárať rôzne aktivity pre deti, študentov i seniorov.
Počas štúdia si sa prihlásila na ďalšiu vysokú školu – na Filmovú a televíznu fakultu VŠMU v Bratislave, na Katedru produkcie a distribúcie. Čo ťa viedlo k rozhodnutiu ísť študovať ďalší odbor? Muselo to byť náročné obdobie…
Z gymnázia sa v mojom ročníku na Filmovú a televíznu fakultu VŠMU hlásili moji dvaja kamaráti, dnes úspešní tvorcovia. A práve oni ma presvedčili na štúdium produkcie. Žiaľ, tento jediný rok ju otvárali iba v externej forme, a to som si ako čerstvá absolventka gymnázia v Humennom nevedela predstaviť. A tak som si musela vybrať inú školu a iné zameranie. Vybrala som si Univerzitu Komenského v Bratislave, pretože si myslím, že je to najlepšia vysoká škola na Slovensku a vybrala som si odbor Slovenský jazyk a literatúra preto, lebo jazyk aj literatúru milujem a fascinujú ma. Mojim chalanom – scenáristom som pripomienkovala a korigovala scenáre a ich práce do literárnych súťaží a jedného dňa sa ma opýtali, prečo nejdem študovať aj produkciu, keďže aj tak všetko naokolo organizujem a oni ma tam potrebujú. Vtedy som už bola predsedníčka akademického senátu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, tretiačka, písala som bakalárku a môj akademický život sa rozbiehal výrazným tempom. Ale išla som na prijímačky – našťastie ma prijali.
Bolo náročné preraziť v tomto odbore?
Slovensko je malá krajina, preto preraziť v akomkoľvek obore je podľa môjho názoru jednoduché. Kým u nás na niektoré miesto čaká 100 ľudí, v Amerike je ich tam postavených 10 000. Častokrát sa smejem, že filmárčina nie je profesia, ale životný štýl. A je dôležité mať šťastie a odvahu, aby ste šťastie vedeli využiť.