Dnes má meniny: Juraj
Harold Abrahams 1908, Armin Hary 1960, Valerij Borzov 1972, Allan Wells 1980, Linford Christie 1992, Marcell Jacobs 2021. To sú mená šiestich Európanov, ktorý od počiatku novodobých olympijských hier v roku 1896 dokázali vyhrať pod piatimi kruhmi beh na 100 metrov. Inak to bola a je dominancia amerického kontinentu.
Do elitnej spoločnosti a smotánky svetového šprintu pribudol po Tokiu atlét, ktorého ešte pre dvomi – tromi rokmi nepoznali ani jeho súperi na dráhe. Fred Kerley, druhý zo stovky sa po pretekoch priznal, že Jacobsa videl po prvýkrát až v júli na mítingu v Monaku. Lamont Marcell Jacobs je totiž kométou, ktorá vyletela z Apeninského polostrova a doslova zhypnotizovala planétu. Kto vlastne je 188 cm vysoký a 79 kilogramov vážiaci rodák z El Pasa v americkom Texase?
Jacobs je dieťa taliansko-amerických rodičov. Jeho mama Vivian sa ako 16-ročná zoznámila s jeho 18-ročným otcom, ktorý slúžil vo Vicenze v americkej armáde a po sťahovaní vojenského kontingentu späť do USA sa spolu vybrali do Texasu. Tu sa im po troch rokoch narodil Lamont, no otca odvelili do Kórey, a tak ho mama vychovávala sama. Otec ich opustil a nový olympijský šampión s ním prehovoril až pár týždňov pred hrami v Tokiu. Paradoxne, aj on sa zamiloval veľmi mladý a otcom sa stal, keď mu bolo iba devätnásť. Dnes má 26 a doma má tri deti. Jacobs mal šport v krvi od malička a ak by nebol šprintérom, presadil by sa v atletike aj v skoku do diaľky, kde má osobný rekord 8,07 metra. Skúšal futbal, basketbal, plávanie a ako každý Talian aj motorky. Našťastie pre svetovú atletiku si napokon vybral beh a dnes je jedným z najslávnejších športovcov planéty.
Jacobs bol mimoriadne hyperaktívne dieťa, pohybovo extrémne nadaný, ktorý na tréningoch rád experimentoval. Jeho trénera Gianniho Lombardiho udivovali najmä jeho bežecké tréningy vo vinohradoch nad jazerom Lago di Garda, kde naberal kondíciu a koordináciu v kopcoch medzi viničom. Svoje kvality dokázal už na halovom európskom šampionáte, ktorý vyhral a do Tokia odchádzal ako jasný kôň súťaže. Navyše je to Jacobs, ktorý si sadol na uvoľnený trón po kráľovi Usainovi Boltovi. Štýlovo. V novom európskom rekorde 9,80 sekundy. Atletika tak má minimálne do Paríža 2024 nového panovníka, ktorý je pre svoje potetované telo, náušnice a pre svoj životný príbeh vďačným objektom pre fanúšikov, média aj sponzorov.