Konflikt bez cieľa je ťažké ukončiť. Moskva a Berlín medzi sebou nespálili mosty, ale uzavreli komunikačné kanály

Bezradný výrok jedného vysokopostaveného politika členskej krajiny EÚ vystihuje presne situáciu v Európe. Znie: „Nenachádzame sa ani vo vojne a nemáme ani mier.“ Výrok inak patrí nemeckému kancelárovi Merzovi a snaží sa riešiť otázku, či je možné ukončiť vojnu, ktorú nikto nevyhlásil.

Keď pôjdeme do detailov, nie je to tak úplne pravda. Vojna sa síce spočiatku nenazývala vojnou, bola to „špeciálna vojenská operácia“, a sledovala svoj provizórny cieľ. Taktickým cieľom bolo obsadiť kyjevské letiská a iné strategické body v hlavnom meste a z týchto oporných pozícií nútiť ukrajinskú vládu ku kapitulácii, aj keby sa v priebehu dobýjania Kyjeva presunula na bezpečnejšie miesto.

Aký cieľ mala ruská akcia v Nemecku, menovite na letiskách v Lipsku/Halle a Kolíne nad Rýnom/Bonne, je už menej čitateľné. Podnetom na zdvíhanie obočia bol dron s výbušninami, ktorý sa ocitol na letiskovej ploche v Lipsku/Halle v blízkosti ukrajinského dopravného lietadla. Nemci si dali tú prácu, že incident dôkladne preskúmali a, povedzme, naozaj s tradičnou nemeckou precíznosťou. Po štyroch týždňoch vyšetrovania pripísala nemecká vláda pokus o ozbrojenú sabotáž ruským tajným službám a výsledky vyšetrovania podložila policajnými šetreniami, dôkazmi „na mieste“ a výsledkami spravodajských informácií. Ale to nebol koniec, Rusko to „nevzdalo“.

Zámena príčiny a následku

Naopak, je to úplne obrátene, ozvalo sa z Moskvy, to ruský ľud sa stal obeťou hybridnej provokácie. Lenže, ak to bola v Lipsku provokácia, má teraz pokračovanie. Ráno 16. septembra (2026) pristálo na letisku v Kolíne n. R/Bonne lietadlo, ktoré tam nemalo čo robiť. Od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sú pohyby ruských lietadiel vo vzdušnom priestore EÚ prísne obmedzené. Tento stroj mal ale špeciálne povolenie nemeckých úradov, mal totiž odtransportovať zo Spolkovej republiky personál posledného generálneho konzulátu.

Rusko, ako to už býva v diplomacii bežné, reagovalo „recipročne“, obratom uzavrelo nemecký konzulát v Petrohrade. Iba tak bokom, nemecké kultúrne tykadlá zriaďované na podporu nemeckej kultúry vo svete – „Goetheho inštitúty“ – sú v Rusku už tiež zavreté. Medzi Ruskom a Nemeckom zavládla atmosféra kultúrnej zimy. Tak ale reagujú štáty, keď medzi nimi nastane stav „ani vojna, ani mier“. Ruskej strane nebude možné niečo dokázať, bude tvrdošijne zapierať akékoľvek narušenie nemeckej suverenity. Netreba ani pripomínať tradíciu potemkinovských dedín alebo vyvraždenie Poliakov v Katyni: „zatĺkali“, aj keď poľská strana mala nezvratné dôkazy.

Dnes v nemeckom Bundestagu nájdete málo politikov, ktorí ruskej rozprávke uveria. Mnohí z nich pripúšťajú, že Európa je vo vojne a citujú staroveký výrok rímskeho „politológa“ Cicera „Inter bellum et pacem nihil est medium“ (medzi vojnou a mierom nie je nič stredné), táto vojna má už ďaleko od stredu. Nadobudla výrazne hybridnú formu prejavujúcu sa v nájomných vraždách, modernom travičstve doteraz neznámymi preparátmi, verejnými obviňovaniami z vlastizrady.

Malé poučenie zo Slovenska

Aj slovenské štátne orgány boli obvinené z podporovania závažného trestného činu a kauza viedla k zmrazeniu vzťahov so susedným Rakúskom. Mám, samozrejme, na mysli kedysi povestný únos prezidentovho syna M. Kováča ml. Scenár bol podobný ako pri dnešnom spore Ruska s Nemeckom. Rakúske štátne úrady (Vyšší krajinský súd vo Viedni) predložili dôkazy, že M. K. do Rakúska zavliekli slovenské štátne orgány, slovenská vláda to poprela a naznačovala, že sa uniesol sám („samoúnos“). Všetci vedeli, že to tak nebolo podobne ako všetci vedia, že lietadielko s výbušninami na letisku v Lipsku tam nenastražila nemecká strana. A tak ako každý od počiatku vedel, že v roku 2022 Rusko začalo proti Ukrajine celoplošnú vojnu. Vedeli to aj poslanci NR SR, ktorí tento vojnový akt vtedy jednoznačne odsúdili. Alebo mám zlé údaje?

113