Žena s menom z rozprávok a s tieňom v pozadí. Kto je Elif Eralp, ktorá dobyla Berlín?

Keď sa povie Berlín, väčšina ľudí si predstaví Brandenburskú bránu, kusy rozpadávajúceho sa múru alebo industriálny tep nočných klubov. Dnes sa však v nemeckej metropole skloňuje iné meno. Elif Eralp – žena, ktorá so svojou stranou Die Linke ovládla voľby a mieri priamo do kresla primátora nemeckého hlavného mesta.

Jej príbeh však nie je len o volebnom víťazstve. Je to spletitá mozaika opradená zvláštnym tajomnom, v ktorej sa miešajú korene z ďalekého Turecka, disidentská minulosť a otázky, na ktoré liberálny mejnstrim nerád odpovedá.

Meno s tajomným nádychom

Už samotné meno novej hviezdy nemeckej politiky v sebe nesie určitú symboliku. Elif je tradičné, poetické meno, ktoré v tureckej abecede označuje nielen prvé písmeno, ale v prenesenom význame aj niečo štíhle, pevné a neohnuté – ako mladá jedľa. Priezvisko Eralp má však omnoho tvrdší, bojovnejší charakter. Skladá sa z tureckých slov er (muž, hrdina) a alp(udatný, statečný).

Pod týmto silným menom sa skrýva politička, ktorá sa narodila v Mníchove v roku 1981, no jej skutočný domov a politické smerovanie formovali celkom iné kulisy.

Dieťa disidentov a drsná realita detstva

Jej rodičia museli Turecko opustiť v dramatickom období – v septembri 1980, bezprostredne po krvavom vojenskom prevrate, ktorý prevrátil krajinu naruby. Otec pôsobil ako lekár a matka, známa publicistka a aktivistka Hülya Eralp, sa netajila svojimi radikálnymi socialistickými a odborárskymi názormi. Malá Elif vyrastala v Mníchove, Dortmunde a neskôr v Hamburgu v ovzduší neustáleho odporu voči establishmentu.

O jej súkromnom živote sa toho veľa nevie, pretože si ho úzkostlivo stráži. Oficiálne zdroje uvádzajú, že je vydatá a má dve deti. Jej manžel, ktorý stojí po jej boku, však nevystupuje z tureckých ani blízkovýchodných kruhov – ide o domáceho nemeckého partnera, s ktorým dlhé roky zdieľa bežné starosti západoeurópskej strednej triedy. Paradoxne, počas kampane často otvorene hovorila o tom, že s manželom a deťmi dlho nenašli väčší byt v Berlíne pre astronomické ceny nájmov, čo sa stalo jedným z jej hlavných populistických tromfov.

Medzi kurdskými piesňami a radikálnou ulicou

Hoci má formálne turecké korene, jej politický svet sa odklonil od tradičného nacionálneho tureckého establishmentu. V nemeckých kruhoch sa o nej vie, že inklinuje k ľavicovým menšinovým hnutiam, v rámci ktorých nie je núdza o sympatie ku kurdskej kultúre – na podujatiach sa občas objavuje v kontexte, kde znejú kurdské melódie, čo medzi klasickými tureckými nacionalistami vzbudzuje hlbokú nevraživosť.

Tu však narážame na paradox, ktorý znepokojuje nemeckú verejnosť. Kým Kurdi a príslušníci menšín v exile často bojujú za demokraciu, v prostredí berlínskej radikálnej ľavice sa tieto ideály nebezpečne miešajú s militantnými protiizraelskými naratívmi a prehliadaním antisemitizmu. Keď sa na mítingoch spojených s jej politickým spektrom skandovalo a oslavovalo v kontexte výziev voči izraelskej armáde, šéf Ústredného sväzu židov v Nemecku Josef Schuster rázne varoval, že táto garnitúra prekročila všetky červené čiary.

Laboratórium európskej budúcnosti

Elif Eralp dnes stojí na prahu moci. Žena, ktorej rodina utiekla pred vojenskou juntou, môže čoskoro diktovať pravidlá v politickom srdci Nemecka.

Ak je Berlín laboratóriom toho, kam smeruje moderná Európa, potom je tento príbeh mrazivým varovaním. Podmanivé meno, idealistické reči o sociálnej spravodlivosti a boj za lacné bývanie totiž v sebe ukrývajú nebezpečný mix radikalizmu, nad ktorým politická elita v Európe až pridlho zatvára oči.

295