Polovica krajín NATO sa bojí rizika obrany, poľský trend však smeruje k vytvoreniu najväčšej armády v tomto zväzku

Poliaci sa vynímali už v časoch tzv. socialistického tábora, keď boli jednoznačne najrebelantskejším členom tejto umelej skupiny bratských štátov a neustále sa starali o závany nádeje pre utiahnutých občanov iných krajín východného bloku. Búrili sa „zdola“ v rokoch 1956, 1970, 1976, 1980 a vždy tým ohrozovali komunistický monolit zvnútra. A ešte pred pádom Berlínskeho múru si vydupali čiastočne slobodné voľby.

Už druhý zjazd Komunistickej internacionály v lete 1920 ukázal, že s Poliakmi budú problémy. Počas trojtýždňového rokovania práve prebiehala rusko-sovietska vojna a na mape dvom stovkám delegátov (uvádza bývalý spolupracovník Kominterny Bertram Wolfe) posúvali makety revolučných vojačikov, ktorí sa posúvali smerom na západ. No ale krátko po zjazde Poliaci v „zázraku na Visle“ boľševikov stopli a tí namiesto na západ uháňali späť na východ.

Podobné zlomyseľnosti robili Poliaci Sovietom pri ich ´komunizácii´ Poľska. Boj o prevzatie moci bol u severných susedov bývalého Československa nesmierne krutý a krvavý. Poľskí antikomunisti nepredávali až do roku 1947 svoju kožu lacno. O tom svedčí na 30 000 zabitých alebo popravených príslušníkov poľského „ľudovodemokratického“ spektra, najmä členov režimistickej tajnej polície a kolaborantov so Sovietmi. O represiách vládnych zložiek sa začalo v Poľsku písať až po páde režimu v roku 1989. A nie je to veselé čítanie.

Tieto čísla ukazujú na tvrdosť, s akou v Poľsku prebiehal boj proti nastoleniu novej totality a zápas o politický charakter Poľska – tým sa poľský odboj zaraďuje na miesto po boku francúzskej Résistance alebo československých atentátnikov na Heydricha počas vojny či pobaltských lesných bratstiev, poprípade bratov Mašínovcov po vojne. Hovorím, samozrejme, vo všetkých prípadoch o ozbrojenom vzdore. Neozbrojených a nenásilných mučeníkov a odbojárov – od prepisovačov samizdatov až po nezlomených kňazov – nájdeme v minulosti viac ako dosť.

Poľská zanovitosť sa dnes stupňuje vo vojenskej obrane

Po tomto historickom zhrnutí sa ocitáme v reálnom čase. V tieni ostatného samitu NATO nikto nepripomenul poľské obranné ambície uprostred rusko-ukrajinskej vojny. Poľsko si vytýčilo métu vybudovať najsilnejšiu armádu v Európe, čo sa nezaobíde bez veľkého nárastu výdavkov, rozšíreného počtu vojakov a rozsiahlych nákupov zbraní. Vláda sa týmito plánmi netají, ale pomáha jej v tom historické povedomie. Stačí iskra, aby Poliaci ako národ vzbĺkli nekritickým a agresívnym nacionalizmom smerovaným na Rusko.

Ruský útok na Ukrajinu v Poľsku rozjatril vlastné chápanie svojich dejín, ktoré pozná štyri delenia svojej štátnosti (mylne sa niekedy uvádzajú len tri). Tri delenia v druhej polovici 18. storočia a to štvrté – medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom – v roku 1939. Vo všetkých prípadoch sa na delení Poľska a jeho mazaní z mapy územne priživovalo Rusko, resp. Sovietsky zväz. A Poliaci teraz môžu právom volať: Putin ante portas! A chcú sa na to pripraviť a „Rusa“ náležite odstrašiť, v horšom prípade privítať ako nevychovaného suseda.

Preto horúčkovito urýchľuje vojensko-priemyselný rast, transfery technológií aj modernizáciu, pričom integruje pokročilé zahraničné vojenské systémy do svojich vzdušných, pozemných a námorných síl. Pre NATO je to dobrá správa, Poliaci majú za úlohu zabezpečovať východné krídlo Aliancie a militarizácia Poľska vyvíja tlak na Moskvu, ktorá vojnu s Kyjevom nesmie vyhrať. Aj bežným Poliakom stačia zábery z rozbombardovaných obytných domov v ukrajinských mestách. Preto také zbesilé zbrojenie v Poľsku, ktoré svojím prístupom tých pohodlných a požívačných kolegov v NATO zahanbuje. Poľský minister obrany Kosiniak-Kamysz si preto bez obáv z reakcie opozície alebo občanov mohol už v júli 2026 pred júlovým samitom v Ankare dovoliť (podľa poľského portálu MILMAG) vyhlásiť, že „zbrojný priemysel by mal pracovať 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Do roku 2030 bude mať Poľsko najsilnejšiu a najväčšiu armádu v Európe – najlepšie organizovanú a vybavenú armádu“.

Možno trochu neskromné, ale jediné, čo môže túto poľskú obrannú megalomániu zastaviť, je Kremeľ. Musí z Ukrajiny (a iste, vrátane Krymu) jednoducho vypadnúť, problémov má doma dosť.

Autor je bezpečnostný analytik.

129