Maďarsko začalo tvrdé reformy. „Deorbanizácia“ zachádza ďaleko, ale Bruselu sa to páči

Péter Magyar, nový predseda vlády, začal s radikálnou premenou Maďarska. Doma naráža na silnejúcu kritiku, Brusel však jeho rázne kroky zatiaľ chváli, aj keď do rekonštrukcie zahraničnej politiky sa Magyar zatiaľ príliš nehrnie a dá sa hovoriť dokonca o určitej kontinuite.

Péter Magyar v predvolebnom ťažení veľké zmeny prisľúbil a teraz sa usiluje o ich rýchle presadenie, chce tiež využiť priaznivú politickú konšteláciu vo verejnej mienke. Zajtra už to môže byť inak. Šestnástich rokov vlády Viktora Orbána sa obyvateľstvu už prejedlo a Magyar musí konať, kým je železo žeravé. Súčasťou volebnej kampane jeho stredopravej politickej strany Tisza bol aj prísľub navrátenia Maďarska do Európy, čo v Bruseli, ako inak, hodnotili po jeho zvolení ako nový začiatok. „Spoločne sme orbánovský systém odvolili, spoločne sme Maďarsko oslobodili,“ volal k nadšeným davom zhromaždeným na dunajskom nábreží v tú pamätnú volebnú noc, keď naskakovali predbežné ukazovatele. Vďaka volebnému výsledku a dvojtretinovej väčšine v parlamente disponuje Magyar možnosťami pohrať sa aj so zmenou Ústavy. Hneď v prvých týždňoch po nástupe na čelo vlády začal s rozsiahlymi reformami a pod názvom Očistec (Slovákom ten názov niečo pripomína) chce rozbiť, ako hovorí „mafiánsky systém“ a prestavať štátne inštitúcie.

Navrhované zmeny tnú hlboko do tradičného post-komunistického systému: funkčné obdobie predsedu vlády sa obmedzuje na osem rokov; posilňuje sa nezávislosť justície; zvyšuje sa kontrola nad verejnými financiami; zriaďuje sa nový Úrad pre znovunadobudnutie a ochranu národného majetku a tento úrad ide po neprávom nadobudnutom majetku orbánovských oligarchov; vláda navrhuje predčasne odvolať z úradu prezidenta štátu Tamása Sulyoka; funkčné obdobia parlamentných poslancov sa majú obmedziť na maximálne 12 rokov (!); verejnoprávne médiá majú byť „zrekonštruované“ (čo asi znamená aj čistky v radoch doterajších vedúcich pracovníkov).

Reformy sa nevyhnú ani školstvu: dvadsiatka univerzít, ktoré pracujú na základe „starého modelu“ financovania, tento vzorec musia opustiť. Nikto ale zatiaľ nevie, akým konkrétnym smerom sa práve táto reforma pohne.

Kritika naberá pomaly dych

Zo strany kritikov zaznievajú hlasy, že také zásadné „preorávanie“ štátnych inštitúcií nie je nič iné ako politická pomsta a vedie k neprimeranému zúčtovaniu s porazenými. Domáci kritici aj medzinárodní pozorovatelia upozorňujú, že reformný kurz Magyarovej vlády môže byť z právnej stránky sporný. Zahraničnopolitická naslovovzatá expertka Zsuzsanna Szelenyi, ktorá síce vzišla z Fideszu, ale stala sa nakoniec rozhodnou Orbánovou protivníčkou, varovala v Journal Social Europe, pred unáhlenými inštitucionálnymi otrasmi a protiústavným postupom.

Z tábora porazených sa ozval prezident Sulyok, ktorého Magyar označil za „Orbánovu bábku“. Sulyok si vylial srdce priamo u Benátskej komisie pri Rade Európy a vyzval ju na prešetrenie plánovaných ústavných zmien v súvislosti s jeho odvolávaním. Benátska komisia reagovala promptne a v júli vyslala do Budapešti skupinu odborníkov, ktorá má záležitosť prešetriť.

V zahraničnej politike nenapredujú zmeny takmer vôbec

Predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová kvitovala rýchle reformy v Budapešti veľmi pochvalne, aj keď odstupujúci premiér Orbán prefíkane vyrazil Magyarovi jeho hlavnú uzmierovaciu zbraň smerom k EÚ z ruky: ešte pred prevzatím úradu Magyarom ako dosluhujúci premiér totiž zrušil svoje vlastné zablokovanie pôžičky EÚ Ukrajine vo výške 90 miliárd eur a pripravil tak svojho nástupcu o tento cenný dar Únii.

Inak však maďarská politika voči Kyjevu pripomína skôr orbánovskú líniu než rázny prelom. Úplnú normalizáciu vzťahu s Ukrajinou Magyar podmieňuje väčšími kultúrnymi, jazykovými a politickými právami pre maďarskú menšinu. V tejto otázke by si ale boli zajedno úplne všetci maďarskí premiéri zo všetkých politických sfér. Neinak je to s energetickou politikou, aj tu nevidno nijakú veľkú zmenu od Orbánovho smerovania. Nový premiér tiež trvá na tom, že Maďarsko sa zatiaľ bez ruských energií nezaobíde. Nijaký skok sa nečrtá ani vo veci prijatia spoločnej meny. Na rozdiel od Babišovej českej vlády túto myšlienku síce Budapešť úplne nezavrhla, ale Magyar chce predbežne vyčkať do r. 2030 a zisťovať, či má maďarská ekonomika pre prijatie eura „predpoklady“. Ani v migračnej politike sa EÚ nedočká od novej vlády nijakých zvratov, Magyar vystupuje proti imigrácii dokonca ešte ostrejšie ako predtým Orbán, tu ale tiahnu za jeden povraz všetky vlády Vyšehradskej štvorky bez ohľadu na ideové farby.

Nová vláda tak ukazuje dve tváre: prevratné vnútropolitické zmeny, zato v zahraničnej politike žiadne výrazné posuny.

Autor je bezpečnostný analytik.

128