Dnes má meniny: Jaroslav
Kde sa nachádza ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj, nie je známe už takmer dva týždne. Jeho rodina, spolupracovníci aj právnici sa obávajú o jeho zdravotný stav aj bezpečnosť, preto spustili kampaň za jeho nájdenie s názvom „Kde je Navaľnyj?“. V deň vyhlásenia termínu volieb sa v mene politického väzňa Navaľného na sociálnych sieťach objavili odporúčania, aby ľudia volili kohokoľvek, len nie Putina. Známe je len to, že na piatkovom súdnom pojednávaní federálna väzenská služba FSIN v potvrdení uviedla, že A. Navaľnyj opustil väzenský tábor vo Vladimírskej oblasti v súlade s verdiktom súdu (bol odsúdený na 19 rokov vo väzení s osobitným režimom). Podľa Rádia Sloboda (RFE/RL) sudkyňa okresného súdu mesta Vladimir pozastavila posudzovanie sťažnosti, ktorý podal Navaľnyj na vedenie väzenského tábora IK-6, a to do doby, kým sa nezistí, kde sa opozičný líder nachádza.
Ruský prezident V. Putin tvrdí, že nevidí dôvod bojovať s krajinami NATO. Povedal to v ruskej štátnej televízii, pričom označil za „nezmysel“ varovanie prezidenta USA J. Bidena o tom, že ak Rusko porazí Ukrajinu, napadne niektorý zo štátov NATO. Biden svoje vyjadrenie o možnom napadnutí zopakoval aj kongresmanom Republikánskej strany, aby ich presvedčil pre hlasovanie za financovanie ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine. Podľa Putina sa Biden len snaží obhájiť svoju „pomýlenú politiku“ voči Rusku a pre štátnu televíziu Rossija dodal, že nemá žiadny ekonomický, geopolitický ani vojenský dôvod bojovať s krajinami Severoatlantickej aliancie (NATO).
Budúcnosť Európskej únie vníma optimisticky 61 percent Európanov, tvrdí prieskum Eurobarometru. Ten ukázal, že s prijímaním utečencov z Ruskom okupovanej Ukrajiny súhlasí 84 % opýtaných. Až 57 % opýtaných súhlasí s tým, ako Únia zareagovala na inváziu a takmer tri štvrtiny občanov súhlasia s udelením štatútu Ukrajine ako kandidátskej krajiny. Viac ako tri štvrtiny Európanov podporujú spoločnú obrannú politiku Únie a 75 percent európanov vyjadrilo za posilnenie vonkajších hraníc EÚ. Čo sa týka dodávok vojenskej pomoci Ukrajine, prieskum Eurobarometru ukázal, že s ňou nesúhlasí 60 percent Slovákov. Naopak, vysoký súhlas (až 80 %) s financovaním vojenskej pomoci Ukrajine ukázalo Poľsko, súhlas vyše 40 % potvrdilo aj Maďarsko, Rakúsko a Česko.
Ruské úrady stíhajú spisovateľa Borisa Akunina (vl. menom Grigorij Čchartišvili), ktorý žije v exile a už dávnejšie odsúdil ruský vojnový útok na Ukrajinu. Autor historických detektívok o cárskom úradníkovi Fandorinovi podľa Kremľa šíri klamstvá o ruskej armáde. Ruské médiá hovoria aj o jeho zaradení do zoznamu „terorisotv a extrémistov“. Knihy spisovateľa B. Akunina sa už prestali v Rusku predávať.
Päť rokov a šesť mesiacov vo väzenskom tábore. To je trest, ktorý potrvdil ruský súd pre novinára Michaila Afanasjeva. Žurnalista podľa ruských úradov vraj napísal klamlivý článok o 11 policajtoch z pohotovostnej jednotky, ktorí odmietli odísť do vojny proti Ukrajine. Zatkli ho deväť dní po zverejnení článku, v apríli 2022. Za „klamlivé“ označujú ruské úrady všetky informácie, ktoré sú v rozpore s oficiálnou ruskou verziou vojny na Ukrajine, pričom kritikom hrozí obvinenie z diskreditácie ozbrojených síl a trest až 15 rokov. Odvolací súd nevzal do úvahy, že Afanasjev nepísal o ruskej armáde, ale o príslušníkoch policajných jednotiek, na ktoré sa podľa obhajoby zákon v čase zverejnenia článku vlani v apríli nevzťahoval.
Strana Jednotné Rusko podporila kandidatúru Vladimíra Putina na prezidenta v budúcoročných voľbách. Vďaka dohľadu nad politickým systémom v Rusku má Putin znovuzvolenie prakticky isté. Predseda strany a bývalý prezident Dmitrij Medvedev vyzval delegátov strany, aby „zmobilizovali všetkých aktivistov a podporovateľov“ a aby zabránili „pokusom o ovplyvnenie priebehu kampane zvonka“.
Maďarsko, ktoré v Bruseli zablokovalo dohodu o ďalšej finančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur, pochválil Putinov hovrca Dmitrij Peskov. „Maďarsko na nás robí dojem,“ vyhlásil Peskov a dodal: „Má svoje vlastné záujmy a na rozdiel od mnohých európskych krajín svoje záujmy pevne bráni.“ Maďarsko pomoc pre Ukrajinu zablokovalo po tom, čo lídri členských krajín prijali rozhodnutie otvoriť prístupové rokovania o vstupe do EÚ pre Ukrajinu a Moldavsko.
Bratov – migrantov, ktorí odmietli nastúpiť do armády, zbavili v Rusku občianstva. Podľa denníka Kommersant má ísť o mužov z Uralu vo veku 21 a 24 rokov, ktorí budú teraz vyhostení. Súd podľa ruského ministerstva vnútra uviedol, že pri získaní ruského občianstva uviedli klamlivé údaje, aby sa vyhli vojenskej povinnosti – registrácii na vojenskej sprýve, kde majú byť priamo vydávané povolávacie rozkazy. Po získaní ruského občianstva sú muži podliehajúci brannej povinnosti povinní dostaviť sa na vojenskú správu do 14 dní.
- EÚ schválila historický pakt o migrácii. Zabudnite na povinné kvóty, ktorými tak radi desia „svoje ovečky“ Orbán aj Fico
- Zdá sa vám, že máte malý plat? Pozrite sa, či sa nachádzate v rebríčku povolaní, ktoré na Slovensku zarábajú najmenej
- Nikita Slovák: Sme ambiciózna krajina. Komisia „najväčších mozgov“ koalície prešetruje vakcínu vytvorenú nositeľmi Nobelovej ceny
- Ukrajina sa dočkala potrebnej pomoci. Nahnevaný Kremeľ sa pre ňu vyhráža vojnou medzi jadrovými mocnosťami
- Ruská technologická spoločnosť Planar odoláva sankciám. Jej dcérska firma dodáva pre americké letectvo a NASA
- Odbory na obojku: Etablovanie politicky krytých odborov pri „nadnárodkách“ nebude najlepšou správou pre budúcnosť tejto krajiny
