Dnes má meniny: Jaroslav
Bola sexsymbolom 50. rokov 20. storočia a najdôležitejšou ikonou popkultúry. Marylin Monroe, ktorej filmy vo svojej dobe zarábali neuveriteľných 200 miliónov dolárov ročne, strávila väčšinu detstva v pestúnskej starostlivosti a sirotinci.
Narodila sa v Los Angeles ako Norma Jeane Mortensonová. Jej mama Gladys mala z prvého manželstva dve deti (syna a dcéru), o ktorých až do svojich dvanástich rokov Marilyn vôbec netušila. Otázkou dodnes zostáva, kto je skutočný otec Marylin. Narodila sa dva roky po svadbe Gladys s Edwardom Mortensenom, avšak jej mama od neho odišla už krátko po svadbe.
Keďže sa jej mama nedokázala finančne o Marilyn postarať, dala súhlas manželom Bolendrovcom, aby si ju vzali do pestúnskej starostlivosti. Ani počas tejto doby sa však od Marilyn nevzdialila, istý čas bývala spolu s pestúnmi pod jednou strechou, neskôr si brávala dcéru cez víkendy. O pár rokov, keď si Bolendrovci chceli Marylin adoptovať, si jej mama kúpila malý domček v Hollywoode a rozhodla sa dcéru si vziať od pestúnov späť. Život matky a dcérky bok po boku trval len krátko, o rok neskôr totiž prepukla u Gladys paranoidná schizofrénia, bola hospitalizovaná a na zvyšok života umiestnená na psychiatrii, kde ju Marilyn mohla vídať len zriedkavo.
Následne žila Marilyn ešte v ďalších štyroch pestúnskych rodinách, no určite najťažším obdobím bol pre ňu život s hereckým párom Atkinsonovcami. Počas 16 mesiacov, kedy s nimi žila, mala totiž byť sexuálne zneužívaná Georgeom Atkinsonom. Mala vtedy len 8 rokov. Práve toto zneužívanie bolo zrejme príčinou jej neskorších psychických problémov. Po prevalení škandálu Marilyn skončila na pár mesiacov v sirotinci. Cítila sa veľmi opustená, neskôr povedala, že „všetko nasvedčuje tomu, že ju nikto nechce“. Keď mala desať rokov, ujala sa jej rodina Goddardovcov, no história sa opakovala a dievča mal sexuálne zneužiť aj Erwin Goddard, manžel jej zákonnej zástupkyne. Následne prešla niekoľkými rodinami, až sa v 16. rokov, aby neskončila opäť v sirotinci, vydala za chlapca zo susedstva – 21-ročného Jamesa Doughertyho.
Počas práce v leteckej továrni sa zoznámila s fotografom, ktorý fotil propagačné snímky pracujúcich žien a zakrátko začala robiť modelku. V tom čase si žehlila svoje tmavé kučeravé vlasy a odfarbovala si ich na blond. Jej zaoblená postava bola predurčená skôr na modely pin-up fotografií. Na začiatku roku 1946 bola na obálkach 33 časopisov.
V roku 1946 sa uchytila vo filme, kde jej pre jej oficiálne účinkovanie vybrali umelecké meno „Marilyn Monroe“. V tom istom roku sa rozviedla s manželom, ktorý nebol s jej zamestnaním spokojný. Následne sa vrhla na štúdium herectva, tanca a spevu. Prešla viacerými produkčnými agentúrami, no nikde sa neuchytila, a to i napriek svojim známostiam s vplyvnými mužmi.
Až rok 1950 sa stal pre Marilyn prelomový, kedy o nej filmoví kritici začali písať, že sa z modelky zmenila na skutočnú herečku, dokonca ju označili za najvýznamnejšiu mladú osobnosť, ktorá priťahuje záujem o filmový priemysel. Následne nakrútila viacero filmov, avšak začala mať problémy s úzkosťami a chronickou nespavosťou, kvôli čomu začala brať barbituráty a amfetamíny a kombinovať ich s alkoholom tak, až sa na tejto kombinácii stala závislou. Nemalou mierou k tomu prispelo aj to, že bola zo strany manažérov často sexuálne obťažovaná.
V roku 1953 vyšli tri filmy, v ktorých stvárnila Marilyn hlavnú postavu – Niagara, Páni majú radšej blondínky a Ako si vziať milionára. O rok neskôr si vzala za muža amerického bejzbalového hráča Joea DiMagiia, ich manželstvo však dlho netrvalo. Dvojicu rozdelila ikonická snímka Marilyn v bielych vejúcich šatách pre film Slamený vdovec, ktorá obletela svet. Di Maggia záber tak nahneval, že žiarlivostné scény dohnali Marilyn k rozvodu. Opustila Hollywood a založila si spoločnosť Marilyn Monroe Productions (MMP). Navyše prijala odporúčania, aby pre svoje zlepšenie začala využívať služby psychiatrov, ktorých navštevovala až do svojej smrti. Isté obdobie sa o ňu starala aj dcéra Sigmunda Freuda, psychiatrička Anna Freudová.
V roku 1956 sa po tretíkrát vydala, tentoraz za filmového scenáristu Arthura Millera, pri tomto sobáši konvertovala na židovskú vieru. Krátko na to sa začalo u nej stupňovať užívanie návykových látok, navyše počas nakrúcania otehotnela a následne potratila, čo jej pridalo na psychických problémoch.
V júli 1958 sa Marilyn Monroe vrátila do Hollywoodu, aby si s Jackom Lemmonom a Tonym Curtisom zahrala v komédii Niekto to rád horúce. Za herecký výkon v tomto filme získala Zlatý glóbus pre najlepšiu herečku. Pri jej poslednom filme Mustangy však bola jej závislosť na psychotropných látkach tak silná a viditeľná, že sa musela podrobiť detoxikácii. To však nič neriešilo s jej duševnými problémami, preto začiatkom roka 1961pre depresie skončila na psychiatrii.
Počas posledných mesiacov svojho života žila v Los Angeles. Dňa 4. augusta 1962 sa jej domáca gazdiná rozhodla, že v dome zostane na noc. Nad ránom 5. augusta sa však prebudila s pocitom, že v dome niečo nie je v poriadku. Hoci videla svetlo pod dverami spálne Marilyn, dvere boli zamknuté a herečka jej na klopanie neodpovedala. Zavolala preto jej psychiatrovi, ktorý prišiel a do spálne vnikol oknom. V izbe našiel Marilyn Monroe mŕtvu ležať v posteli. Toxikologickým vyšetrením sa potvrdila ako príčina smrti otrava barbiturátmi. Jej pohreb sa konal len v kruhu najbližších. Herec Laurence Olivier jej predčasnú smrť označil za „obeť prílišnej pozornosti a snahy o zháňaní senzácií“. Režisér Joshua Logan dodal, že Marilyn „nebola pripravená pre tento svet“.