Slovensko je krajinou neobmedzených možností pre obmedzených ľudí. A to je smutné…

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Staronový cirkus dorazil do mesta a jeho predstavenie nie je nič, čo by sme už nepoznali. Tentokrát je to možno ešte trápnejšie, ako sme boli zvyknutí. Staré známe firmy, stále tie isté tváre. Nové chyby a nové trapasy.

Ficove stretnutie s maďarským ministrom zahraničných vecí bolo nanajvýš trápnkou groteskou. Blanár, ktorý by sa mal po správnosti s maďarským ministrom stretnúť sám, vyzeral ako tretie koleso na bicykli. Ako keď ste išli na strednej na rande, no mama vám nakázala strážiť mladšieho súrodenca. Z celej tejto “krindžiády” je jasné jedno. Skutočným ministrom zahraničných vecí je Róbert Fico. Juraj Blanár je len nosič vody, kabátov a bezduchého úsmevu na Ficovych PR fotkách pre voličov.

Nový minister vnútra tiež ukazuje, že nezaháľa a začal sa mstiť s takou vervou, že hociktorí horliví komunistickí kolaboranti a donášači z obdobia normalizácie len blednú závisťou. Na jednu stranu treba povedať, že „smerohlasáci“ nerobia v tomto prípade nič iné ako to, čo sľubovali pred voľbami svojim voličom toho nenávistnejšieho charakteru, na druhú stranu, je veľmi komické vidieť Šutaj Eštokovu túžbu po dôležitosti prekvitať jednak do prílišnej horlivosti, jednak do výberu oblečenia. Mikina s nápisom minister hovorí za všetko.

Premiér R. Fico, minister vnútra M. Šutaj Eštok a minister práce Erik Tomáš. Zdroj FOTO: FB MŠU

O Erikovi Tomášovi sa hovorí, že je dobrý stratég. Jeho výmysel upraviť možnosť darovania dvoch percent dane z príjmu na dôchodky vyzerá na prvý pohľad ako Machiavellistické vydieranie a výborný politický ťah. Podľa mňa je to krok vedľa, ktorý sa obráti proti nemu a vládnej koalícii celkovo. Ľudia, čo už prispievajú neziskovým organizáciám, veľmi dobre vedia, prečo im prispievajú a nejaká „kuleha“ Erika Tomáša na tom pramálo zmení. Tí, čo daň z príjmu mimovládkam neposielajú, akurát získajú možnosť zasponzorovať jeho hlúpy nápad. Ako poznám Slovensko, bude to spojené s toľko byrokraciou, že sa na to väčšina ľudí jednoducho vykašle a zostane to po starom.

Je dôležité si dávať pozor na to, čo si prajete, mohlo by sa vám to totiž splniť. Ja som dlhé roky chcel ministerku kultúry, ktorú „bude vidieť a počuť“. No a vidíte, takto som to vôbec nemyslel. Madam Šimkovičová ukázala, že nezaostáva za nominantami SNS z minulosti. Vyjadruje sa obdobne ako Danko, odpovedať na otázky zvláda len o niečo lepšie ako Plavčan a píše… páni, tá píše! Tak, že keby si sama písala vstupy do telky, po prvom športe dostane hodinovku a ten deň celý vymažú navždy z archívu. Nemyslite si, že jej list českému ministrovi (alebo jej bľaboty o nemiešaní kultúr) sú vrcholy jej trápnosti. Som si istý, že posolstvo trápnosti nominantov SNS naplní do bodky a ešte pred koncom volebného obdobia sa zmení v ponímaní ľudu na Malíkovú 2.0.

Ministerka kultúry M. Šimkovičová. Zdroj FOTO: FB MŠ

Extrémne baví aj nominácia Sakovej exmanžela na post riaditeľa železníc. To je tak, keď ste ako strana tak kompromitovaní, že s vami okrem rodinných príslušníkov nechce mať nikto nič spoločné. Rovnako skvelá nominácia je Melicher ako tajomník ministra vnútra. Z poskoka a trápneho youtubera cez Fica priamo na miesto tajomníka. Slovensko je naozaj krajina neobmedzených možností pre obmedzených ľudí.

Autor: Jakub Pohle, publicista