Slovensko a jeho politika štyroch svetových strán nefunguje vo svete, ktorý má len dve základné ideové farby

Slovensko bude mať kamarátov všade na svete, dokonca na všetkých štyroch svetových stranách. Kam pôjdete, tam budete mať pajtášov. Tak nám nová štátna garnitúra sľubuje. Niečo ako Švajčiarsko o tri roky alebo dvojnásobné platy, ak nás zvolíte. Veľa šťastia.

Politika nechať sa pobozkať od každého po jednej štvrtinke zadočku a byť s každým kamoš, ako tomu chce veriť moderná diplomacia, je bezútešná, smiešne priehľadná a odsúdená na zánik. Svet má má predsa štyri svetové strany a je mnohofarebný, tých strán je ale viac. Stabilita je jedna vec, širšia stratégia iba jeden taktický ťah v jej rámci.

Západ (EÚ, NATO) stopercentne áno, ale vlastne ani nie

Tá hra, a netreba podliehať konšpiračným teóriám, je výsmešne jasná. Sme členmi EÚ a NATO a naša vláda nevie nájsť spoločný menovateľ jedného vulgárneho vojenského prepadu jednej susednej suverénnej krajiny. Šéf slovenskej vlády lieta (okľukou) do Moskvy potľapkávať sa po pleciach – už nie sa nechutne oblizovať, ako to robili jeho predchodcovia – s novým Leninčíkom, Stalinčíkom alebo Huňatým. Stačilo gesto hovoriace: súhlasíme s útokom na Ukrajinu a Slovensko stojí pri vás, slovanskí bratia a bývalí komunisti. Samozrejme, bolo to v rozpore s medzinárodným právom, ale my vieme, čo si o tom myslieť. Nie tak Vladimir Vladimirovič? Máme predsa svoju hrdosť! A vlastných prokurátorov! Hlavne nechceme, aby o život prichádzali Slovania. Ale podmienkou je, aby sa tí slabší prestali brániť.

Štyri svetové strany: Koľko ich vlastne je?

Na svete máme aj juh a kedysi, ešte kým sme Juhoafrickú republiku statočne (Európania aj Američania) pranierovali ako systém „apartheidu“, to bol „juh“, teda „divoký a zločinecký juh“. Neviem si predstaviť že by nejaký babrák vo funkcii predsedu vlády trepol niečo o „štyroch svetových stranách“, ktoré predsa naša krajina musí pestovať aj s juhom Afriky.

Ale od figúrok exekutívneho establišmentu si každý deň vychutnávame nejaký ten bonbón (citujem titulky z denníkov):

– Západ použil Ukrajinu ako nástroj na oslabenie Ruska – súčasný slovenský premiér. Nie že najväčšia koloniálna krajina sveta zákerne napadla neposlušného brata a denne tam vyvražďuje Ukrajincov.

– USA zatiahli Ukrajinu do vojny s Ruskou federáciou – súčasný minister zahraničia SR . Človek získava pocit, že neobanderovci s americkom leteckou podporou zaútočili na Moskvu a keď sa ju nepodarilo dobyť, tak na jej predmestiach spáchali zverstvá, ktoré potom hodili na „Rusov“.

Tieto legendy udržiava pri živote momentálne úradujúci slovenský predseda vlády, ktorý ako kedysi znormalizovaný a úplne normálny člen KSČ súhlasil automaticky s bratskou pomocou vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 ako každý člen KSČ. Jeho pobočníci a poskokovia zdieľajú očividne rovnaký názor na bratskú pomoc Ukrajine a podobne prefíkanú predstavu Vasila Biľaka: nechceme, aby sa tu strieľalo! Ukrajinci však majú iný názor: Keď prestanete strieľať a vypadnete, odkiaľ ste prišli, aj my prestaneme. No teda, Banderovci hnusní!

Ale my máme svetových strán viac. Okrem severu, juhu, západu a východu sa nám ponúkajú aj iné geografické pobočky našej zemegule. Ameriky máme hneď štyri: Severnú, Strednú, Karibskú a Južnú. Áziu by sme mohli rozparcelovať na ešte viac častí a do Afriky si radšej netrúfam, je to nebezpečné. Ale ja, žiť na Slovensku, by som prestal kvákať o štyroch svetových stranách a sústredil by som sa na tú, v ktorej žijem a ku ktorej chcem patriť.

Autor je bezpečnostný expert.

525