Naša generácia si sporila drobné do prasiatka. Ako je to však dnes? O finančnej budúcnosti generácie dnešných detí hovoví odborníčka Eva Sadovská

Naša generácia si sporila drobné do prasiatka. V súčasnosti sa dáva do popredia otázka finančnej gramotnosti u detí. „Finančný svet napreduje rýchlejšie ako kedysi a schopnosť pracovať s peniazmi sa stáva základnou životnou zručnosťou. Skorý začiatok im môže priniesť nielen náskok v dospelosti, ale aj zdravý vzťah k financiám a zodpovednosti,“ hovorí analytička finančnej skupiny WOOD & Company Eva Sadovská.

Akú úroveň finančnej gramotnosti majú súčasné deti?

Investičná gramotnosť mladých Slovákov a Sloveniek je slabá. Zaujímavé výsledky priniesol Index investičnej gramotnosti (IIG) zo začiatku roka 2026. V otázkach investovania si verí 45,3 % respondentov vo veku 18 – 26 rokov, čo je viac oproti údaju za celú populáciu SR (vo veku 18 – 65 rokov) na úrovni 42,5 %

Avšak práve táto veková kategória vo väčšej miere nepozná správne odpovede na otázky týkajúce sa investovania a v indexe investičnej gramotnosti dosahuje podpriemernú úroveň 84,4 bodu (v porovnaní s indexom za SR na úrovni 92,4 bodu). Hoci záujem mladých Slovákov o investovanie rastie, oproti predchádzajúcim rokom prišlo k určitému zhoršeniu vo vedomostiach ohľadom investícií.

Pravidelne každý mesiac investuje tretina mladých, nepravidelne investuje takmer štvrtina. Vyše 30 % opýtaných vo veku 18 – 26 rokov síce neinvestuje, ale má to v pláne.

Medzi najčastejšie dôvody, prečo mladí Slováci a Slovenky neinvestujú, patria: strach z toho, že tomu nerozumejú, nedostatok voľných prostriedkov a strach z rizika straty peňazí

Sporiť do pokladničky už v súčasnosti nestačí. Naučme deti schopnosti, ako narábať s peniazmi. Zdroj foto: pexels

V mojom okolí si veľa mladých ľudí sporí peniaze – či už doma, alebo majú založené vlastné bankové účty. Stačí to?

Sporiť nestačí. Z dlhodobého hľadiska je možné úspory ochrániť pred infláciou a reálne zhodnotiť iba investovaním. Sporenie zohráva dôležitú rolu pri budovaní finančnej rezervy, no z dlhodobého hľadiska nie je postačujúce. Dôvodom je inflácia, ktorá postupne znižuje hodnotu peňazí. Tradičné sporiace účty či termínované vklady síce ponúkajú stabilitu a nízke riziko, no ich úročenie dlhodobo nedokáže držať krok s rastom cien tovarov a služieb. Reálne tak úspory nerastú, iba pomalšie strácajú na hodnote. Naopak, investovanie umožňuje také tempo rastu, ktoré má potenciál infláciu prekonať a priniesť reálne zhodnotenie finančných prostriedkov. Predstavme si, že rodič dieťaťu odkladá 50 eur mesačne počas 20 rokov. Ak by peniaze len sporil (pri ročnej úrokovej sadzbe 2 %), tak po 20 rokoch by nasporená suma dosiahla vyše 14 700 eur. Ak by ale rovnakú sumu investoval (pri dlhodobom priemernom výnose 7 % ročne), tak po 20 rokoch by hodnota investície mohla dosiahnuť približne 26 000 eur. Rozdiel predstavuje až cca 11 300 eur. V minulosti rodičia deťom sporili prostredníctvom vkladných knižiek, ktoré postupne nahradili sporiace účty či termínované vklady. Dnes však čoraz viac rodičov siaha aj po investičných možnostiach. Obľúbenými sú napríklad investičné platformy, v rámci ktorých rodičia zakladajú účty nielen pre seba, ale aj pre svoje deti. Investujú tak pravidelne, najčastejšie na mesačnej báze a často už od narodenia dieťaťa.

Hovoríš, že deti majú jednu veľkú výhodu – čas. Ako to teda funguje?

V investovaní okrem iného hrá jednu z kľúčových úloh princíp zloženého úročenia. Ten funguje tak, že nadobudnuté výnosy sa ďalej zhodnocujú a vytvárajú ďalšie nové výnosy. Čím skôr sa s investovaním začne, tým viac rokov môžu peniaze „pracovať a zarábať“. Aj malé pravidelné sumy môžu vďaka dlhodobému horizontu predstavovať výrazný rozdiel v dospelosti. Žiaľ, podľa každoročných výsledkov Indexu investičnej gramotnosti (IIG) Slováci a Slovenky práve princípu zloženého úročenia veľmi nerozumejú, tak ani jeho pozitívny efekt z dlhodobého hľadiska nevedia úplne doceniť.

Predstavme si, že rodič dieťaťu odkladá 50 eur mesačne, a to hneď od narodenia po dobu 20 rokov. Pri priemernom ročnom výnose 7 % po 20 rokoch dosiahne hodnota investície 26 000. eur. Ak ale rodič začne s investovaním u dieťaťa až vo veku 10 rokov, tak hodnota investície bude u 20-ročného „dieťaťa“ iba na úrovni 8 700 eur. Rozdiel predstavuje až cca 17 300 eur. Čas zohráva dokonca až takú rolu, že ak by od narodenia dieťaťa rodič investoval nižšiu sumu, napr. 20 eur mesačne po dobu 20 rokov, tak výsledná hodnota investície by dosiahla úroveň 10 400 eur. Aj preto je lepšie začať s investovaním u detí čím skôr, hoci aj v menších sumách.

Už aj školy ponúkajú prednášky o finančnej gramotnosti, kde sa deti oboznámia s tým, ako majú narábať so svojimi peniazmi, ako sporiť. Je to postačujúce?

Škola je dôležitá, avšak kľúčovú rolu zohráva rodina. Po ukončení strednej školy či univerzity čakajú mladých ľudí prvé veľké finančné míľniky ako prvá výplata, samostatné bývanie alebo kúpa auta, prvý úver či investície. Stoja tak pred dôležitými rozhodnutiami, často však bez dostatočných vedomostí a skúseností.

Vzdelávací systém na Slovensku poskytuje iba základné informácie o hospodárení s peniazmi a ani téme investovania sa na akademickej pôde stále nevenuje primeraná pozornosť. Škola je dôležitá, no kľúčovú úlohu zohráva rodina. Vedomosti aj praktické skúsenosti mladých ľudí totiž výrazne súvisia s tým, ako rodičia pristupujú k financiám doma. Skorý a prirodzený kontakt s financiami v rodine tak môže pomôcť vychovať generáciu pripravenú na vlastné finančné rozhodnutia. Rodičia často premýšľajú, akú finančnú rezervu budú vedieť deťom odovzdať. Ešte dôležitejšie však môže byť niečo iné. Naučiť deti, ako peniaze fungujú. Investovanie formuje finančné návyky na celý život. Deti, ktoré vyrastajú s tým, že časť peňazí sa pravidelne odkladá a investuje, vnímajú investovanie ako prirodzenú súčasť života. Namiesto strachu z finančných trhov získavajú skúsenosť, že investovanie je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje disciplínu a trpezlivosť. Skoré vytvorenie tohto návyku výrazne zvyšuje pravdepodobnosť, že budú v investovaní pokračovať aj v dospelosti.

Wealth management je služba, ktorá poskytuje komplexný prístup k správe majetku najmä bonitných klientov,“ hovorí Eva Sadovská. Zdroj foto: pexels

Mnohí mladí sa pýtajú na čo im bude finančná gramotnosť. Ako argumentovať?

Finančná a investičná gramotnosť chránia pred chybami a rizikami. Mladí ľudia dnes získavajú množstvo finančných informácií zo sociálnych sietí a internetu. Avšak slabá finančná a investičná gramotnosť môžu zbytočne viesť k impulzívnym rozhodnutiam, podľahnutiu finfluencerom či krátkodobým trendom. Alebo i k tomu, že sa investovaniu úplne začnú zo strachu vyhýbať. Preto im skoré vzdelávanie v oblasti financií a investícií môže pomôcť vybudovať zdravý vzťah k riziku, dlhodobému plánovaniu a zodpovednému rozhodovaniu.

Zároveň platí, že investovanie nie je oblasť, v ktorej musí mať človek odpovede na všetko sám. Dokonca aj skúsení investori sa pravidelne radia s odborníkmi – wealth manažérmi. Učiť deti nebáť sa odborného poradenstva je rovnako dôležité, ako ich viesť k investovaniu.

Wealth management je služba, ktorá poskytuje komplexný prístup k správe majetku najmä bonitných klientov. Práca wealth manažéra spočíva v budovaní dlhodobého vzťahu s klientom prostredníctvom personalizovaného poradenstva vychádzajúceho z porozumenia jeho finančnej situácie a cieľov. Wealth manažér sa pritom pozerá na klientov majetok ako na celok – zohľadňuje nielen finančné investície, ale aj iné typy aktív či podnikateľskú činnosť. Okrem štandardných investičných produktov mu do portfólia dokáže zaradiť unikátne investičné nástroje.

223