Michal si počas pandémie splnil sen. Napísal krvavý román, teraz pracuje na horore

Michal pracoval rok na knihe a podarilo sa mu vyzbierať prostriedky na jej vydanie. Foto: Archív M. M. Matra Michal pracoval rok na knihe a podarilo sa mu vyzbierať prostriedky na jej vydanie. FOTO Archív M. M. Matra

Mladý Košičan Michal Múdry alias M. M. Matra sa už dlhšie zaoberal myšlienkou napísať knihu. Počas pandémie sa jeho túžba ozvala ešte nástojčivejšie. Rozhodol sa toto obdobie využiť a po roku poctivej práce dokončil svoje prvé dielo. Román “Posledná kvapka krvi chce vydať sám, prostredníctvom fundraisingovej platformy Startlab.

Michal, dopísali ste originálny „krvavý“ román, ktorý sa chystáte vydať svojpomocne. Ako sa vám s týmto zámerom v súčasnosti darí?

Pred pár dňami úspešne skončila moja kampaň na Startlabe. To znamená, že sa podarilo vyzbierať dostatočné množstvo finančných prostriedkov na realizáciu projektu. V súčasnosti som text knihy poslal na redakčnú korektúru, následne bude vytvorená e-kniha, zároveň aj fyzická verzia s pevnou väzbou.

Prečo ste sa rozhodli pre kriminálny žáner – príbeh chladnokrvného vraha a opis jeho zvráteného vyčíňania?

Tento nápad vznikol vo víre myšlienok, keď som premýšľal, o čom by mohla byť moja prvá kniha. Celkovo vo svete sú detektívne knihy populárne a práve na tomto pilieri som staval, no zároveň som chcel, aby to bolo iné – odlišné. Časom som z detektívnej cesty čiastočne odbočil a príbeh nabral iný rozmer. Láska a humor sú pre mňa veľmi dôležité, takže tam pochopiteľne nemôžu chýbať. Keď k tomu pridáte kvapku krvi, tak vám vznikne celkom zaujímavý kokteil.

V opise knihy naznačujete, že hoci budeme sledovať vyčíňanie vraha, pochopíme jeho zmýšľanie a dokonca si ho možno obľúbime. Musí byť náročné spracovať komplexný psychologický portrét takéhoto hrdinu. Spolupracovali ste aj s nejakými odborníkmi?

Portrét vraha som vytvoril na základe mojej predstavivosti a informácií, ktoré v danej oblasti mám. Snažil som sa, verím, že úspešne, pozerať na príbeh, ktorý som písal očami každej jednej postavy, ktorá v knihe vystupuje. Vedel som, že musím riešiť otázku motívu a jeho príčiny. Samotný profil vraha, nie je vykreslený veľmi hĺbkovo a odborne, bola by to podľa mňa nuda. No v prvom rade som nechcel písať psychologický román. Chcel som dosiahnuť, aby si osud vraha dokázal každý predstaviť a pochopiť, to sa mi dúfam z veľkej časti podarilo. Až po napísaní knihy som objavil skvelý podcast “Vražedné psyché”, kde geniálny pán MUDr. Droba opisuje psychologické profily vrahov. Po jeho vypočutí som sa utvrdil v tom, že moja predstava vraha nie je odtrhnutá od reality. A to ma čiastočne upokojuje.

Pravdepodobne ste sa museli venovať aj štúdiu detektívnej práce, vyšetrovacím postupom a iným metódam?

Za tie roky, čo nás v televízii kŕmia jedným kriminálnym seriálom za druhým, si myslím, že nie je až také ťažké si to predstaviť. Samozrejme som mal zopár nezrovnalostí a vtedy som sa obrátil na priateľa z kriminálnej polície. Dokonca som bol raz prizvaný ako “nezúčastnená osoba” pri zatknutí páchateľa a následnej domovej prehliadke. Vtedy som zistil, ako veľmi dokáže byť táto práca nudná, na každý úkon je predpísaný postup a všetko trvá večnosť. Túto časť vyšetrovania som z knihy radšej vynechal.

V niektorých situáciách je potrebný aj pevný žalúdok, preto je táto kniha vhodná len pre dospelého čitateľa. Foto: Archív M. M. Matra
V niektorých situáciách je potrebný aj pevný žalúdok, preto je táto kniha vhodná len pre dospelého čitateľa. FOTO: Archív M. M. Matra

Váš príbeh sa odohráva v súčasnej dobe a aj na niektorých skutočných miestach na Slovensku. Mnohé romány už viedli k vlnám turizmu. Mohli by sa aj vaši čitatelia vydať po stopách hlavného hrdinu?

No, nie je to The Game of Thrones ani The Lord of the Rings. Pochybujem, že sa nájde dobrodruh, ktorý pôjde po stopách hrdinu v Petržalke, nie je to zrovna turisticky atraktívna oblasť. Možno si viem v najdivokejších snoch predstaviť, že by tento dobrodruh navštívil časti príbehu, odohrávajúce sa mimo mesto. No aj tie som vyberal opatrne a zámerne to sú na pohľad “nudné” miesta. Áno, mohla sa kdejaká vražda odohrať aj na úpätí Lomnického štítu, no ja som sa chcel držať pri zemi, vo sfére ľahšej uveriteľnosti. Dúfam ale, že sa mýlim – bolo by to pekné.