Trójsky kôň v Madride: Ako Pedro Sánchez zapredal Španielsko ajatolláhom, komunistom a ilegálnej migrácii

Pedro Sánchez. Udroj FOTO: FB/Pedro Sánchez Pérez-Castejón

Keď pravicový líder Santiago Abascal (Vox) vyhlásil, že španielska krajná ľavica bola posledných 15 rokov financovaná iránskym ajatolláhskym režimom a Madurovou diktatúrou vo Venezuele, mnohí bruselskí technokrati to odbili ako bežný predvolebný populizmus. Lenže realita ukazuje oveľa temnejšiu pravdu.

Španielsky premiér Pedro Sánchez sa v túžbe po politickom prežití pretransformoval na užitočného idiota a priameho sluhu ajatolláhov a latinskoamerických komunistov. Aby sa udržal na premiérskej stoličke, bez zaváhania odovzdal kľúče od štátu ľavicovým radikálom, ktorí sú bezslovnými kolaborantmi teheránskeho a caracaského režimu.

1. Kúpená ľavica: Kolaboranti na výplatných páskach diktatúr

Pomenujme veci pravými menami. Sánchezovi vládni partneri zo strán Podemos či Sumar nie sú žiadni „progresívni vizionári“. Sú to obyčajní kolaboranti a agenti cudzích záujmov.

  • Peniaze z Teheránu: Zakladatelia Podemos roky moderovali relácie na iránskej propagandistickej stanici HispanTV, financovanej priamo teheránskymi ajatolláhmi. Boli to špinavé peniaze režimu, ktorý kameňuje ženy a podporuje terorizmus, určené na jediný cieľ – infiltrovať a rozložiť európsku politickú scénu zvnútra.
  • Milióny z Caracasu: Tí istí ľudia poberali milióny eur za fiktívne „poradenstvo“ pre venezuelského diktátora Huga Cháveza a neskôr Nicolása Madura.

Namiesto toho, aby títo ľudia skončili na okraji politického spektra, im Pedro Sánchez ponúkol vládne kreslá. Sánchez možno osobne šeky z Teheránu nepodpisoval, no pre udržanie väčšiny v parlamente sa stal ich poslušným vykonávateľom. Keď vládnete s ľuďmi, ktorých vyprali iránske a venezuelské peniaze, nevediete nezávislú krajinu – plníte zadanie svojich sponzorov v pozadí.

2. Pozvánka na inváziu: Ako Sánchez daroval Španielsko ilegálnym migrantom

Najväčšia zrada na vlastnom národe však prišla na domácom fronte. Aby Sánchez uspokojil extrémno-ľavicové krídlo svojej koalície, spravil krok, nad ktorým rozum zastavuje. Vydal masívnu amnestiu pre ilegálnych migrantov – schválil opatrenie, ktoré priamo udeľuje pracovné povolenia a pobyty pre státisíce nelegálnych prisťahovalcov.

Zatiaľ čo zvyšok Európy sa snaží hranice chrániť, Sánchez poslal do celého sveta jasný signál: „Príďte nelegálne, my vás odmeníme.“

Týmto nezodpovedným krokom vystavil Španielsko masívnemu útok a doslova otvoril stavidlá ilegálnej migrácii. Výsledok? Španielske mestá čelia obrovskému náporu, hraničné exklávy v Severnej Afrike (Ceuta a Melilla) praskajú vo švíkoch a bezpečnosť obyvateľov ide na druhú koľaj. Zmeniť nelegálneho migranta na legálneho obyvateľa stlačením jediného tlačidla nie je humanizmus – je to čistá vlastizrada a pokus o vedomú demografickú a sociálnu inžinieriu, ktorú si vyžiadali jeho radikálni spoločníci.

3. Zhnitý kmeň: Korupcia, separatistický obchod a pakt s diablom

Ak si niekto myslel, že Sánchezova bezcharakternosť končí pri zahraničnej politike a migrácii, hlboko sa mýlil. To, čo Sánchezovi definitívne láme väz, je brutálna rozkladná korupcia a strata akejkoľvek morálnej integrity:

  • Korupcia až v spálni (Kauza Begoňa Gómez a Koldo): Sánchezova vlastná manželka Begoňa Gómez čelí súdnemu procesu za zneužívanie právomocí, korupciu a spreneveru štátnych zdrojov, zatiaľ čo jeho najbližší stranícki poverenci prelievali milióny cez provízie. Tváriť sa ako očistca národa, zatiaľ čo manželke súd odoberá pas a zakazuje opustiť krajinu, je vrchol pokrytectva.
  • Amnestia pre separatistov za hlasy: Aby získal pár hlasov na zostavenie vlády, Sánchez bezhanbne hodil cez palubu španielsku ústavu a súdnictvo. Omilostil katalánskych radikálov a politikov, ktorí sa pokúsili rozbiť Španielsko. Predal jednotu vlastného štátu za jedno volebné obdobie.
  • Pakt s politickými dedičmi teroristov: Aby toho nebolo málo, Sánchez sa neváhal spojiť s baskickou stranou EH Bildu — politickými nasledovníkmi teroristickej organizácie ETA, ktorá desaťročia vraždila španielskych občanov, policajtov a deti.

Záver: Cenovka za premiérske kreslo

Pedro Sánchez ukázal, aká je cena za neobmedzenú moc. Aby nemusel opustiť palác Moncloa, stal sa bábkou. Vpustil do vlády kolaborantov ajatolláhov, predal bezpečnosť krajiny masovej ilegálnej migrácii, omilostil separatistov a zatiahol vlastnú rodinu do korupčných škandálov.

Nie je to žiadna sociálna politika ani európska integrácia. Je to otvorená služba komunistom, teokratom, nelegálnym prevádzačom a teroristom. Pedro Sánchez sa zapísal do histórie nie ako štátnik, ale ako človek, ktorý pre vlastné kreslo obetoval celú krajinu.