Dnes má meniny: Marek
Dôchodca Ján Hančin z Uliča dokázal v priebehu piatich rokov zostrojiť tri pojazdné dopravné prostriedky. Väčšina každého jedného diela je zostrojená z dreva. Napriek tomu, že pracoval ako šofér, hoci je vyučený stolár, počas socializmu dokázal tieto dva odbory skĺbiť – tak vznikol jeho prvý karavan.
„Toto auto je robené tak, ako sa vyrábali v 30-tych rokoch. Kabína je z dreva a obtiahnutá plechom. Prakticky také auto je jedno a je práve v Uliči,“ hovorí pán Hančin o „Škode Beskyd“. Názov nesie podľa pohoria, ktoré obklopuje jeho dedinu. Na výrobu použil zväčša drevo. Trvala dva roky. „Mám syna, ktorý je v Anglicku a veľa vecí mi tam kúpi, ak si ich nájdem na internete. Napríklad na tomto aute sú svetlá z Anglicka. A to je dobrá pomoc. Ja som sa inak drevu nevenoval, pretože ja som väčšinu života šoféroval, stolára som nerobil. Ale som vyučený stolár. Keď niekto niečo robí, je v danom odbore vyučený a baví ho to, vždy sa zdokonaľuje a učí sa. Tak ako ja.“
Vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch, kedy za socializmu pracoval ako šofér, sa mu zapáčili karavany. A tak to celé začalo. Vzhľadom na dobu, v ktorej žil, si vyrobil vlastný. „Prvý karavan som urobil v 70-tych rokoch a v 80-tych rokoch som už bol na celosvetovom zraze karavanistov v Bulharsku.“ Nasledovalo niekoľko ďalších až prišla prerábka na „autokaravan“. „Nakoniec som sa pustil do prestavby Avie a v tom čase to bolo niečo neuveriteľné,“ úprimne dodáva pán Hančin.
Po niekoľkých karavanoch v roku 2011 začal tvoriť „Škodu Amater“. Až 70 % nej tvorí drevo a výroba mu trvala tri roky. Ďalší rok sa pod rukami rodila ekologická trojkolka. „Keď začnete niečo robiť a nedarí sa, tak to rozrežete a zlepíte to spolu naspäť. Ak sa to nepodarí prvýkrát, ani druhýkrát, tak tretí- alebo štvrtýkrát. Ale podarí sa to, ak chcete!“
Ako sám tvrdí, vzhľadom na vek sa už dnes venuje menej, hlavne finančne náročným dielam. Medzi posledné patria miniatúry áut, ktoré kedy brázdili nielen slovenské cesty. „Ja nemám na nič „merítko“. Ja si vezmem obrázok a robím. A robím vždy len po jednom kuse,“ uzatvára stolár z Uliča.
Ostáva len dúfať, že jedného dňa bude môcť nájsť verejnosť všetky jeho diela na jednom mieste.