Kto nepodvádza, nie je Slovák: Krátka príručka národnej politickej alchémie

Keby mal Robert Fico aspoň štipku zmyslu pre národné mýty, neďakoval by za svoj politický život šťastene, ale dávnym druidom z čias Keltov. Tí museli toto územie pod Tatrami zakliať nejakým mimoriadne trvácnym kúzlom. Veď si len spomeňme na keltské oppidum na území dnešnej Bratislavy: Kelti tu síce razili slávne strieborné mince Biatec, no keď im dochádzalo čisté striebro, jednoducho začali do zliatiny primiešavať lacnejšiu meď a olovo. Už vtedy, pred vyše dvetisíc rokmi, sa tu zrodila prvá lokálna alchýmia – umenie pretaviť brak tak, aby sa v očiach davu tváril ako rýdze zlato.

1. Keltská kliatba a bezprácny raj pre Fica

Práve túto keltskú kliatbu a alchómiu zdedila naša opozícia. Má v sebe zabudovaný autodeštrukčný kód, ktorý sa aktivuje presne v momente, keď sa priblíži k moci. Koalícia sa nemusí ani len snažiť. Nemusí vytvárať antikampaň, nemusí písať statusy. Stačí im uvariť si kávu, otvoriť si správy a sledovať, ako sa opoziční lídri s chirurgickou presnosťou presúvajú z jednej pasce na medvede do druhej. Vlastnej.

2. Matovičovo hnutie permanentného údivu

Na jednej strane tu máme hnutie Slovensko. Igor Matovič postavil celú svoju existenciu na tom, že on jediný je čistý ako ľalia, zatiaľ čo všetci ostatní sú skorumpovaní špinavci. Výsledok? Zatiaľ čo bojuje proti „mafii“, peniaze sa prelievajú, zmluvy sa podpisujú v rodinnom kruhu a svet sa riadi logikou: „Keď to robia oni, je to podvod. Keď to robíme my, je to božia skúška a útok temných síl.“ Trnavský fenomén prevádzania majetkov a príjmov na manželku sa pomaly stal národným športom, v ktorom je hlavnou výhrou daňové oslobodenie a tvár svätca.

3. Diplomat na dohodu a „čisté“ PS

A potom prišla spása – Progresívne Slovensko a Ivan Korčok. Strana plná elitných právnikov, bruselských analytikov a diplomatov, ktorí nám roky vysvetľovali, že oni sú tou vyššou civilizačnou úrovňou. No človek by neveril, že po kauzách okolo rodinných dotácií sa opäť ocitneme pri téme: „Ako kreatívne prilepšiť niekomu z okolia PS.“

Keď Ivan Korčok staval svoju prezidentskú kampaň na tom, že je morálny kompas, človek čakal aspoň to, že jeho financie budú čistejšie ako operačná sála. Namiesto toho sme sa dočkali klasického slovenského šarmu: výplata preložená k manželke, papierovo vyhladená, morálne zatuchnutá. Korčok chcel byť iný, chcel byť prezidentom a chcel byť symbolom čestnosti. Dnes nie je ani jedno z toho. Ukázalo sa však, že sa skvele hodí do pesničky od Horkýže Slíže – nasadil si na ten trapas nablýskaný biely golier, aby vylepšil imidž celého problému. A človek si pri tom pohľade môže len povzdychnúť: „Načo ti to hovorím, do psej matere…?!“

4. Zbor verných a slepých

Najnepríjemnejší nie je ani tak samotný trapas, ale tá fanatická obhajoba. Je fascinujúce sledovať, ako sa priaznivci PS predbiehajú v argumentoch, prečo je tento „drobný podvodík“ vlastne v poriadku. V ničom, absolútne v ničom sa nelišia od babiek demokratiek, ktoré bránili Mečiara, od smeráckych kovaných voličov, či od Matovičových svedkov. Jediný rozdiel je v tom, že volič PS vám ten podvod vysvetlí v cudzích slovách, s latte v ruke a odkazom na európske hodnoty.

5. Komparácia: Smer, Slovensko a PS v jednom šíku

Poďme si to zhrnúť a naliať si čistého vína. Aký je rozdiel medzi Ficom, Matovičom a Korčokom s PS?

Smer podvádza otvorene, bezhanobne a ešte vám do očí povie, že je to pre vaše dobro a národnú suverenitu.
Matovič podvádza chaoticky, hystericky a pri každom odchytenom eure plače, že to robí pre obyčajných ľudí a siroty.
PS a Korčok podvádzajú elegantne, v obleku na mieru, pričom vám dodatočne pošlú brožúrku o tom, ako tým vlastne zvýšili štandard transparentnosti.

Na Slovensku sme si skrátka všetci rovní, no niektorí sú si – najmä pokiaľ ide o vyhýbanie sa pravidlám – oveľa rovnejší.

6. Kto sme teda my, Slováci, a kam kráčame?

Z toho celého vychádza jediná smutno-smiešna diagnóza. Národnou identitou Slovenska nie sú bryndzové halušky ani Jánošík. Našou skutočnou DNA je „kreatívne obchádzanie systému“. Ak nepodvádzaš – či už na daniach, na lístku v MHD, na dohode, alebo na dotáciách – akoby si ani nebol Slovák.

Kam teda kráčame? Nikam. Stojíme v kruhu. Jedna garnitúra vystrieda druhú, zmenia sa kravaty, slovník aj rétorika, ale princíp zostáva rovnaký. Smerom na západ rozprávame o hodnotách, smerom na východ o tradíciách, ale doma v kuchyni hľadáme spôsob, ako oklamať štát a ešte sa tým pochváliť susedovi. Sme národ, ktorý si zvolí akéhokoľvek spasiteľa, pokiaľ nám sľúbi, že nás nechá podvádzať v pokoji.

7. Odkaz celej politickej smotánke: Nespravujte to tu ako panstvo

Chlapci a dievčatá v parlamentných laviciach, vy si vážne myslíte, že ten národ je úplne slepý a hlúpy? Vy si tam hore žijete v tej svojej bubline, prehadzujete si milióny, funkcie a manželky z jednej zmluvy na druhú a tvárite sa, že toto je vládnutie. Či už ste vo vláde alebo v opozícii, spája vás jedno: arogancia a presvedčenie, že vám to prejde navždy. Jeden sa schováva za „tradičné hodnoty“, druhý za „obyčajných ľudí“ a tretí za „európsku kultúru“, no podstata zostáva rovnaká – len sa nekonečne srať na hlavy vlastných voličov.

8. Keď sa dočkáte: Finálny účet zaplatí Republika

Len si tak ďalej bačujte, podvádzajte, hádajte sa a robte si z ľudí dobrý deň. Pretáčajte si ciferníky, kryte svoje trapasy a vysvetľujte nám, prečo vy musíte žiť podľa iných pravidiel ako zvyšok krajiny. Výsledok totiž nebude to, že vám ľudia znova skočia na tie vaše vytlačené brožúrky alebo hysterické statusy.

Výsledok bude taký, že otrávený a znechutený volič sa na celú túto vašu divadelnú hru vykašle, hodí vám to tam celé cez palubu a v nasledujúcich voľbách to jednoducho hodí Republike. A potom sa už nebudete matovičovsky diviť, ani progresívne pohoršovať, ani smerácky usmievať. Potom tu už nebude miesto na kľučkovanie – a za tento armagedon budete môcť do jedného vy sami.

126